Po rozmanitých výzvach apelujúcich na moje svedomie som sa rozhodol, že si zoberiem niekoho domov. Nehovorím to rád, dobré veci sa majú robiť v tichosti, ako liečba. Po zvažovaní dilemy, komu by som mohol ponúknuť miesto na rozťahovacom gauči, som usúdil, že o sýrskych kresťanov je postarané. Slovenská republika sa už za nimi trasie, počas džihádistického trekkingu z pohostinnej Budapešti do Viedne odstránila z diaľnice všetky šípky a navigácie ukazujúce, že po pravej strane je Slovensko.

Kto by teda potreboval moju skromnú pomoc najviac? Zoberiem si k sebe nejaký mladý párik. Vytipoval som si istú Simonu s priateľom. Majú síce ifóny, tričká Tchor Štajnar a teplú stravu, no pri dôkladnejšom prezretí ich profilov som usúdil, že sú vhodnými kandidátmi na humanitárnu pomoc.