Jany Maláčovej Fiškálny pakt

Fiškálny pakt je medzivládna dohoda, ktorá svojho času vystrašila celý úradnícky aparát v Európskej komisii a v Európskom parlamente. Ani nie tak preto, čo obsahovala, ako skôr preto, že bola medzivládna a prakticky znamenala, že Nemecko ňou de facto začalo určovať smer a rozsah ďalšej európskej integrácie.

Európska komisia si vtedy obehla ostatné členské štáty a presvedčila ich, že to treba všetko dostať pod kontrolu, že ona toto geopolitické riziko vlastne neutralizuje tým, že podstatu Fiškálneho paktu postupne zapracováva do sekundárnej legislatívy EÚ: najprv prekotne navrhnutý a vyjednávaný six pack, ktorý neskôr doplnil two pack. Nech vás nemýli načasovanie schválenia týchto jednotlivých dokumentov.

Veľmi dobre si pamätám vtedajšie preteky o to, kto a kedy príde s čím skôr. Tak ako Fiškálny pakt, aj six pack a two pack boli napísané medzi Berlínom, Parížom a Bruselom, dokonca do veľkej miery rovnakými ľuďmi.

Jediný rozdiel bol v tom, že z Bruselu pri nich držala pero Európska komisia a nie Van Rompuyov kabinet, no a tiež že potom sa dostali na stôl Rady a Parlamentu, teda európskych inštitúcií, kde sa o ne zohrala dosť napínavá bitka, ktorú Parlament a ľavica v ňom prehrali na plnej čiare.