Neblbnime
Lukáš LikavčanPovýšené morální odsudky nacionalistické kampaně Miloše Zemana ve skutečnosti upadají do stejně primitivního manichejského schématu politiky jako boje Dobra se Zlem, které vytýkají druhé straně.
Do nekonečného víru komentárov, odporúčaní a agitácií v kampani pred druhým kolom prezidentských volieb náhle vstúpil so svojím videom a neskôr aj článkom šéfredaktor slovenského časopisu .týždeň Štefan Hríb. Na stránkach Mladé fronty útočí na primitívnu nacionalistickú kampaň Miloša Zemana a prirovnáva ju k vytiahnutiu „maďarskej karty“ prezidentského kandidáta Ivana Gašparoviča počas predvolebného súboja s Ivetou Radičovou na Slovensku pred štyrmi rokmi. Zahrávanie sa s národoveckými pudmi vyčíta aj otcovi a synovi Klausovcom.
Až potiaľ je vlastne všetko úplne v poriadku. Nacionalistický rozmer prezidentskej kampane je jednou z najhrôzostrašnejších stránok bahna súčasnej kampane. Je hrôzostrašnou tak, ako celá manipulácia českej verejnosti médiami, v ktorej je implicitne stotožnený boj Karla proti Milošovi s bojom Dobra proti Zlu, Slušnosti proti Špine. Na tento desivý kolotoč emocionálnej persuázie, systematicky zamieňanej za racionálnu diskusiu, však nadšene nastúpil aj pán Hríb.