Slovo “demokrat” sa z diskvalifikujúceho konceptu po Francúzskej revolúcii premenil za niekoľko desaťročí na úroveň nevyhnutného volebného argumentu. Privlastnený zo všetkých strán bol koncept vyprázdnený od svojho skutočného významu a napokon celkom utopený v politických rečiach. Môžeme sa obávať, že ochranu prírody, roztrhanú v prehnaných sľuboch komunálnych volieb 2020, bude čakať rovnaký osud.

Po francúzskej revolúcii buržoázna elita nevnímala dobre režim s názvom “demokracia”. Tá znamená priamu demokraciu, čo buržoázna elita považovala za tyraniu ľudu. Ľud je prirodzene neracionálny a ovládaný svojimi emóciami, zatiaľ čo zmysel pre mieru a schopnosť ovládať verejné záležitosti sú prirodzené vlastnosti elity. Preto namiesto demokracie bol lepšou alternatívou zastupiteľský systém, ktorý bol pre hodnostárov výhodnejší, keďže sami sa prezentovali vo voľbách a zároveň vtedy nezahŕňal veľkú časť obyvateľstva s právom voliť.

Pojem “demokrat” bol teda používaný ako argument na zdiskreditovanie oponenta. Dobrý ekvivalent na vtedajší pojem “demokrat” môže byť dnes “populista”. Avšak postupne okolo polovice XIX. storočia s postupným zavádzaním univerzálneho volebného práva (mužského) a teda s možnosťou práva voliť pre chudobných (pozn: ľudovú triedu vo francúzskej verzie), niektorí kandidáti vo voľbách začali vidieť v slove “demokrat” silnú nálepku, ktorá im dávala tvár úprimnosti a angažovanosti voči ľuďom. Koncept sa stal určitou volebnou výhodou získavajúcou hlas chudobných voličov, ktorých bolo oveľa viac ako ostatných. Politológ Francis Dupuis-Déri analyzuje túto sémantickú zmenu v publikácii Demokracia: Príbeh pojmu v Spojených štátoch a vo Francúzsku, takto: “[…] uvádzanie semi-univerzálneho mužského volebného práva nepochybne najviac podporil popularitu slova “demokracia” vo Francúzsku […]. Nebolo to však kvôli tomu, že išlo o “demokratický” pokrok, ale kvôli tomu, že slovo “demokracia” sa ukázalo — rovnako ako v Spojených Štátoch — ako veľmi užitočné na získanie hlasov voličov, ktorých súčasťou boli už aj obyčajní pracujúci.”

Republikáni, ktorí boli najskôr spurní proti tejto myšlienke (demokrati boli predovšetkým socialisti), boli zrazu považovaní za elitu, ktorá sa snaží chrániť svoje vlastné záujmy. Zo strachu o stratu politickej moci sa o niekoľko desaťročí už všetky strany hlásili k slovu “demokracia” bez toho, aby naozaj zmenili svoju politiku. Od ľavice po pravicu sa všetci stali demokratmi.

Všetkými privlastnené slovo “demokracia” začalo strácať zmysel. Odteraz boli demokrati z ľavice, ktorí dávajú prednosť ľuďom nad trhmi, a demokrati z pravice, ktorí to myslia opačne. Rozlišujúci význam slova “demokrat” sa vytratil a opäť sa objavili “tradičné” antagonizmy. Tým pádom, aj tí, ktorí propagovali politiku v záujme bohatej menšiny, chodili v maske demokracie. Zástancovia skutočnej demokracie videli ich argumenty potopené v celku, a stali sa okrajovými skupinami, dokonca niekedy považované za radikálov.

Môžeme sa obávať, že ochrana prírody bude mať ten istý osud. Tak, ako sa vtedajší kandidáti museli hlásiť k demokracii, tak sa ani dnes žiadny seriózny kandidát nemôže prezentovať, že by bol “proti ochrane prírody”.

Ochrana prírody je teraz témou všetkých kandidátov komunálnych volieb 2020 a je rozpustená v každom politickom odtieni. Ochrana prírody je roztrhaná v prehanných sľuboch: Ak by boli všetky sľúbené stromy naozaj vysadené, nepochybne by to viedlo k nezdravému prebytku kyslíka.

Čoskoro budú environmentalisti z ľavice, ktorí dávajú prednosť ekológii nad trhmi a environmentalisti z pravice, ktorí to myslia opačne. Lenže skutočná obeť v tomto rozptýlení je samotný predmet diskusie. Keď niektoré strany, ktoré sa považujú za demokratické, podporujú ekonomické politiky, ktoré dávajú väčší dôraz na život trhov ako na život ľudí, tak je demokracia zavraždená a človek posunutý do úzadia. Pripomeňme známe slova Jean-Claude Junkera, vtedajšieho Prezidenta Europskej komisie: “Demokratická voľba nemôže byť proti európskym dohodám”. Budúce “ekologické” strany, ako to bude bežné pre všetky strany — pôjde o ich vierohodnosť — zavedú politiky podľa rovnakej logiky s takouto “ekológiou”, ktorá bude len a len maskou. “Skutoční” environmentalisti, tak ako “skutoční” demokrati budú považovaní za okrajové až radikálne skupiny, ak tým nie sú už aj dnes.

Všetky tieto koncepty pôvodne myslené v spoločnom záujme, sú zničené túžbou po moci a premenené na volebný argument, ktorý napokon stráca svoj skutočný význam. Je načase rozmýšľať nad tým, ako si zvolíme vládnucu vrstvu tak, aby sme uchránili spoločnú vec od politických hádok, ktoré vedú k jej odklonu.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.