Častou reakciou na kritiku súčasného ekonomického systému je otázka týkajúca sa existencie jeho možných alternatív. Odpoveď sa dá ľahko nájsť v množstve menších spoločenských systémov v chudobných krajinách, z ktorých najznámejší sú asi Zapatisti v mexickom regióne Chiapas. V bohatších štátoch je to však ťažšie. Nová analýza z pera troch nemeckých akademikov sa venuje trom alternatívam v Nemecku v oblasti produkcie potravín, bývania a energetiky.

Skúmajú štyri základné charakteristiky tzv. postrozvoja — prístupu radikálne kritického voči súčasnému rozvoju. Prvou sú ekonomické praktiky a otázka, či sú riadené kapitalistickou alebo inou ekonomickou logikou. Druhou charakteristikou alternatív je otázka rozhodovania: majú ľudia možnosť pravidelne sa zúčastňovať na rozhodovaní o svojich životoch, alebo je toto rozhodovanie prenechané expertom a politikom voleným raz za štyri roky? Treťou oblasťou je vzťah k poznaniu a vede. Kritizovaná je dominancia západnej vedy a alternatívou sú miestne formy vedenia. A napokon štvrtou charakteristikou je postavenie sa koloniálnemu dedičstvu vykorisťovania ľudí v chudobných krajinách.