Priama akcia ako emócia
Tomáš ProfantAutor slovenského Poleblogu o tématu, které nedávno rezonovalo i v naší debatě: jakou roli hraje v občanském aktivismu radikalita a zda může přežít smysluplně i bez ní.
Aký máme zelený mimovládny sektor? A aký by mohol byť?
Keď sa pozrieme k susedom do Česka, nájdeme tam dnes poväčšine profesionálne inštitúcie usilujúce o zmeny pomocou grantov, vzdelávania, kampaní, správnych procesov a iných umiernených aktivít. Až v nedávnej dobe sa ekologický aktivisti rozhýbali a začali organizovať klimatické kempy a dokonca napríklad obsadili vežu v Hornonitrianskych uhoľných baniach v Novákoch. Nie je to však tak dávno, čo mimovládny sektor venujúci sa životnému prostrediu bol plný radikálneho aktivistického nadšenia pre boj s planétu ničiacim systémom.
Ostatne, ako inak sa dá označiť nežná revolúcia než termínom, ktorý dnes naháňa strach — radikálnym aktivizmom? Ľudia vtedy žili slobodou, vykonávali ju v každodennom žití a nie len raz za štyri roky počas volieb (ak vôbec).