Plytký hrob

Maroš Berák

Maroš Berák se vymezuje vůči převládajícímu výkladu nedávných slovenských voleb — vůči celkově pozitivnímu dojmu danému porážkou kotlebovců. Podle Beráka ukázaly tyto volby něco ještě daleko důležitějšího.

Voľby do samosprávnych krajov (VÚC) na Slovensku prvýkrát vzbudili väčšiu pozornosť, hovorilo sa o nich dokonca v zahraničí a účasť obyvateľstva dosiahla „neuveriteľných“ 30 %. Takzvané župy sú politicky celkom umelé útvary, o ich zmysle by sa dalo v takom malom štáte, ako je Slovensko, s úspechom pochybovať. Jedným z motívov ich vzniku bola rozsiahla privatizácia nemocníc, zodpovednosť za tento nepopulárny postup tak neniesli politické elity, ale druhoradí lokálni politici.

Je preto celkom správne položiť si otázku, prečo sa takáto, z hľadiska osudu nie príliš podstatná politická udalosť, akými sú voľby do VÚC, stala náhle predmetom takého nebývalého záujmu. Odpoveď je jednoduchá. Liberálne médiá urobili z volieb rozhodujúci historický zápas v boji proti fašizmu! Hrdinom, ale aj obeťou celej tejto hystérie sa stal banskobystrický župan Marián Kotleba, postrach Slovenska a Európy.

Neprimeraný cirkus okolo tohto politika prezradil celkovú myšlienkovú prázdnotu verejného života na Slovensku. Detinský boj so zlom, ktoré sme si sami nafúkli do mýtických rozmerov, mal byť tým, čo udrží ilúziu liberálnej demokracie, akéhosi vrcholu vývoja hmoty, pri živote.

Sám Marián Kotleba (v zeleném) získal tento rok jako kandidát na župana ve svém Banskobystrickém kraji jen 23,24 procenta hlasů. Foto FB ĽSNS
×