Ankety a prieskumy verejnej mienky sú obľúbenou témou súčasného slovenského žurnalizmu. Niet sa čo diviť, veď vždy možno položiť otázku, ktorej výsledkom je prekvapivé odhalenie nejakého znepokojivého stavu vecí. Analýza odpovedí na abstraktné, či dokonca konfúzne otázky potom vypĺňa stránky novín a hluchý priestor elektronických masmédií. Ostatný prieskum medzi slovenskou mládežou vyvolal špeciálne znepokojenie.

Najpopulárnejšími stranami sú dvaja mimoštandardní hráči, Sulíkova SAS a Kotlebova ĽSNS. Obe strany oslovili takmer štvrtinu mladistvých respondentov. Takmer polovica opýtaných by potom údajne dala prednosť totalitnému zriadeniu pred demokraciou. Ak niečo hovorí o našej situácii, určite to nie sú podobné prieskumy. Problém zjavne nie je ten, že by niekto chcel niečo meniť a povaliť súčasný systém. Napríklad nastoliť monarchiu, fašizmus alebo teokraciu, či nedajbože vojenskú diktatúru. Veľké plány jednoducho absentujú. Podľa všetkého aj postrach Marián Kotleba odložil prevrat ad acta. Aspoň sa tak zdá, keďže sa svedomito zúčastňuje práce v parlamente a postupne sa začleňuje do toho, z čoho sa chcel vyčleňovať.

Ak teda prežívame neurčitý pocit ohrozenia systému, je zjavné, že tu nejde o uvedomelý politický zápas, ale skôr o vnútorné procesy, ktoré sa odohrávajú pod povrchom diskurzu, a sú preto len ťažko definovateľné. Skúsme sa pozrieť na výsledky ankety z iného uhľa pohľadu. Ak chceme preniknúť cez masky a verbálnu kamufláž, musíme opustiť naivnú predstavu o jazyku a jeho priamom vzťahu k veciam a udalostiam.

Verejný jazyk politiky slúži na zastretie skutočného stavu vecí. Jeho základným poslaním nie je rozprávať o tom, aký svet je, či dokonca aký by mal byť, ale zmiasť protivníka a vyvolať neistotu. Ak akceptujeme túto hypotézu, náš pohľad na vec sa môže radikálne zmeniť. Takisto si treba uvedomiť, že politický systém sa nemení na základe toho, čo k nemu cítia jednotliví občania. Smer vývoja je určený vnútornou dynamikou a tú určujú skupiny, ktoré majú vplyv. Myslím, že bežnou skúsenosťou každého z nás je, že aj vo veľmi malej skupine, napríklad na domovej schôdzi či rodičovskom združení, pomerne rýchlo začínajú dominovať jedinci, ktorí disponujú väčším finančným obnosom. Tento odpozorovaný model mikromocenských vzťahov môžeme, myslím, preniesť aj na úroveň riešenia takpovediac celoštátnych či európskych otázok.

Evolúcia na Slovensku nadobudla podobu boja medzi korporáciami. Ale vojna prebieha aj vnútrodruhovo, v rámci korporácií samotných. Všímam si, ako sa menia tváre mojich rovesníkov, ktorí začali priamo či nepriamo pracovať pre finančnú skupinu Penta. Zmena fyziognómie je už pomerne badateľná. Do popredia vystupujú črty pripomínajúce šťastné tváre vedenia organizácie. Strava v Digital Parku (sídlo Penta) spôsobuje ďalší nárast výkonnosti a firemného sebauvedomenia. Kmeň okolo Penty tvorí zrejme evolučne najperspektívnejšiu skupinu obyvateľstva Slovenska. Pokiaľ mnohí moji priatelia ešte pred nedávnom skupinu Penta kritizovali a považovali ju takmer za zločineckú organizáciu (možno ani neboli ďaleko od pravdy), dnes jednoznačne oceňujú jej manažérske videnie sveta, schopnosť efektívne spravovať majetok. Dlhodobo sa udrží len ten, kto obstojí v globálnej konkurencii.

Svoboda proti bezpečnosti

Vráťme sa teraz k ankete. Ocitli sme sa v stave, keď vnútropolitická diskusia akoby uviazla na mŕtvom bode. Opozícia po kauze Baštrnák nenašla nový projekt politickej zábavy obyvateľstva. Naliehavé apely a hysterické výstupy volajúce po spravodlivosti nedokázali konkurovať programom v komerčných televíziách. Jediným zdrojom spoločenského vzrušenia sa stal internet. Prezident Kiska sa nedávno filmoval s infantilným youtuberom v nádeji, že si ho preto bude mladá generácia vážiť, že si získa jej náklonnosť. Pozornosť prezidenta sa k internetu a mladej generácii obrátila aj pri slávnostnom novoročnom prejave. Upozorňoval hlavne na riziká spojené s týmto komunikačným fenoménom, obzvlášť na šírenie nenávisti a nepravdivých informácií (všimnime si tento výraz).

Prezident, samozrejme, nie je žiadny naivný ľudomil, jeho firmy dávajú podnet na tisíce exekúcií ročne. Musíme počúvať pozorne. Tráva rastie a vydáva hluk. Ťažko sa ubrániť dojmu, že alarmujúce výsledky ankety patria do istého konceptu. Ohrozenie systému nepredstavujú vyprázdnené politické elity, ale nekontrolované šírenie dezinformácii médiom, ktoré sa vymklo spod kontroly.

Ak chceme ovládnuť kyberpriestor, ktorého je internet súčasťou, musíme získať tichý súhlas a sympatie jeho obyvateľov. Postaviť slobodu proti bezpečnosti, vyvolať pocit ohrozenia. Toto je zrejmý odkaz prieskumu, ak pravda použijeme naše pracovné hypotézy, to jest, že jazyk slúži na klamanie protivníka a zmena systému je daná primárne zvnútra. Účelom podobných prieskumov je dať podnet k efektívnej kontrole internetu (majú ho už aj v Rusku a Číne). Po kauze Gorila si kmeň skupiny Penta jasne uvedomil, že jeho existencia na globálnom trhu je nevyhnutne podmienená rozsiahlou exploatáciou verejných zdrojov. Je to podmienka prežitia. Kontrola verejnej mienky sa stáva súčasťou evolučnej stratégie.

Internet je pre globálny kapitál samozrejme hrozbou. Umožňuje totiž spontánne zosieťovanie revolučných síl, teda tých, ktorí na systém doplácajú a začínajú si to čoraz intenzívnejšie uvedomovať. Snahy o elimináciu tohto ohrozenia sú kľúčom k udržaniu moci a súčasnej distribúcie zdrojov. Snahy o cenzurovanie internetu nie sú, ako sa nám snažia tvrdiť ich predkladatelia, snahou o zachovanie slobody a demokracie, ale snahou o ich definitívne potlačenie.

Sú to vcelku iniciatívy samozrejme naivné, pretože v skutočnosti tieto sily kapitálu dúfajú, že ľudia sú hlúpejší, než naozaj sú. Neurónové siete sa nedajú zastaviť, sú celkom mimo kontroly kapitálu, pretože projektujú vlastné spojenia a peniaze ich (zatiaľ) nezaujímajú. Budú mať preto náskok. Trieda cenzorov dnes uverila vlastnému jazyku, ktorým chcela oklamať dejinného nepriateľa. Stala sa však svojou vlastnou obeťou. Heglovo podobenstvo pána a otroka akoby nič nestratilo zo svojej aktuálnosti.