Ak sa aj človek narobí, mal by to mať zaplatené. Nie drieť ako mulica a za pár korún

Michael Augustín, Jana Sivičeková

Partnerský Poleblog.sk zakončuje svůj čtyřdílný cyklus sociálních reportáží, v rámci něhož vyráželi jeho autoři za zaměstnanci podniků a továren spojených s tzv. pracující chudobou. Poslední z rozhovorů byly pořízeny v montovně u Žiliny.

Náš cyklus sociálnych reportáží uzatvárame v Žilinskom kraji. Miera evidovanej nezamestnanosti tu je na úrovni 6,00 %, čo je pod celoslovenským priemerom (podľa údajov ÚPSVaR z apríla 2017). Žilina sa tak nachádza niekde na pomyselnej semiperiférii medzi rozvinutými regiónmi ako Bratislava, Trnava, Nitra a hladovými dolinami na strednom a východnom Slovensku. Tento región dostal nový dych s príchodom zahraničných investorov, ktorí tu postavili podniky zamerané na automobilový priemysel. Preto bolo naším cieľom osloviť pracujúcich z automobilového závodu neďaleko Žiliny. Po predchádzajúcich skúsenostiach sme si mysleli, že prístup k respondentom, ktorí by nám mohli poskytnúť rozhovor, bude jednoduchší, no mýlili sme sa. Kvôli tomu sme túto reportáž vyskladali z troch rozhovorov so zamestnancami rôznych spoločností sídliacich v tomto kraji.

Podnik, ktorého pracovníkov sme plánovali osloviť, stojí na vedľajšej komunikácii 1,5 kilometra od najbližšej obce. Navyše sa pred areálom podniku nenachádzajú žiadne služby, obchody alebo ubytovacie zariadenia. Okolie podniku nie je prispôsobené na to, aby sa zamestnanci po práci stretli, budovali vzájomné vzťahy, prípadne niekde posedeli. Nachádza sa tu iba veľké parkovisko pre zamestnancov a moderné autobusové nástupištia, aké nenájdeme ani v niektorých slovenských mestách. V čase striedania zmien miesto ožije a zaplnia ho stovky ľudí, ktorí vystúpia v priebehu pár minút z približne dvadsiatich autobusov. Zvážajú tak do práce ľudí z celého kraja. Osloviť potenciálnych respondentov pri príchode alebo odchode z práce je takmer nemožné. K turniketu pred hlavným vstupom do podniku sa pohybujú vo veľkých skupinách, zopár zamestnancov stihne vyfajčiť jednu cigaretu.

Napriek tomu, že je šanca na interakciu s pracujúcimi veľmi nízka, podarilo sa nám osloviť jednu zamestnankyňu, ktorá bola ochotná s nami komunikovať. Vzápätí sme zistili, že vo firme bola prvý deň. 51-ročná respodentka v novej práci nastúpila na pozíciu predmontáž, kde bude pracovať 7,5 hodiny denne na tri zmeny. V rozhovore sme sa zamerali na pracovné podmienky v jej predchádzajúcom zamestnaní. Na Kysuciach pracovala v závode na výrobu regálov, regálových systémov a poštových schránok.

Aké boli dôvody, že ste sa rozhodli pre zmenu zamestnania?

V predchádzajúcom zamestnaní bola namáhavá práca a horšie platové podmienky.

V čom spočívala náročosť tejto práce?

Skladali sme regále do krabíc a poviem Vám pravdu, niektoré dosky boli raz také vysoké, ako som ja. Keď som ich zdvihla, prehlo ma úplne dozadu. Bola to veľmi namáhavá práca pre ženy, ruky som si necítila, musela som si ich každý večer natierať. Navyše boli tam vysoké normy, ktoré sa nedali stíhať a plat nechceli zvýšiť, maximálne pridali na stravných lístkoch. Lenže človek musí pozerať aj na to, aby mal do dôchodku nejaký príjem, nemôže sa uspokojiť s tým, že dostane stravné lístky za 6 eur.

Myslíte si, že vaša súčasná práca bude menej namáhavá a lepšie finančne ohodnotená?

Čo som mala možnosť si dnes vyskúšať, zdalo sa mi to oveľa jednoduchšie. Navyše, v predchádzajúcom zamestnaní som zarobila v čistom 420 eur. Tu to vychádza 590 eur v čistom, k čomu sa priráta dochádzkový bonus, osobné ohodnotenie a príplatky za nočné, takže by to malo byť spolu oveľa lepšie.

Čo pre vás znamená práca? Čo je pre vás dôležité, aby ste boli spokojná v práci?

Dôležitý je kolektív a hlavne, aby bola tá práca ohodnotená. To je základ. Nie doslova drieť ako mulica a za pár korún. Keď sa aj človek narobí, aby to mal zaplatené.

***

Je až zarážajúce zistenie, že sa v súčasnosti ešte stále nájdu ženy, ktoré tak ťažko pracujú. V prípade našej respondentky to malo dokonca dosah na jej zdravotný stav. Možno predpokladať, že fyzické vyčerpanie, zdravotné ťažkosti a vidina o niečo lepšieho zárobku za menej namáhavú prácu boli pre našu respondentku rozhodujúcimi pre zmenu zamestnania.

Náš druhý respondent nie je priamo zapojený do výrobného procesu, ale zaradili sme ho do tejto reportáže z dôvodu, že pre porovnanie náhľadu na prácu v danom podniku nám jeho odpovede prišli zaujímavé. Respondent má 50 rokov a pracuje na správe technického zabezpečenia budov a zariadení, má na starosti údržbu. Pracuje 7,5 hodiny denne na tri zmeny.

Fungujú na vašom pracovisku odbory?

×