Náš cyklus sociálnych reportáží uzatvárame v Žilinskom kraji. Miera evidovanej nezamestnanosti tu je na úrovni 6,00 %, čo je pod celoslovenským priemerom (podľa údajov ÚPSVaR z apríla 2017). Žilina sa tak nachádza niekde na pomyselnej semiperiférii medzi rozvinutými regiónmi ako Bratislava, Trnava, Nitra a hladovými dolinami na strednom a východnom Slovensku. Tento región dostal nový dych s príchodom zahraničných investorov, ktorí tu postavili podniky zamerané na automobilový priemysel. Preto bolo naším cieľom osloviť pracujúcich z automobilového závodu neďaleko Žiliny. Po predchádzajúcich skúsenostiach sme si mysleli, že prístup k respondentom, ktorí by nám mohli poskytnúť rozhovor, bude jednoduchší, no mýlili sme sa. Kvôli tomu sme túto reportáž vyskladali z troch rozhovorov so zamestnancami rôznych spoločností sídliacich v tomto kraji.

Podnik, ktorého pracovníkov sme plánovali osloviť, stojí na vedľajšej komunikácii 1,5 kilometra od najbližšej obce. Navyše sa pred areálom podniku nenachádzajú žiadne služby, obchody alebo ubytovacie zariadenia. Okolie podniku nie je prispôsobené na to, aby sa zamestnanci po práci stretli, budovali vzájomné vzťahy, prípadne niekde posedeli. Nachádza sa tu iba veľké parkovisko pre zamestnancov a moderné autobusové nástupištia, aké nenájdeme ani v niektorých slovenských mestách. V čase striedania zmien miesto ožije a zaplnia ho stovky ľudí, ktorí vystúpia v priebehu pár minút z približne dvadsiatich autobusov. Zvážajú tak do práce ľudí z celého kraja. Osloviť potenciálnych respondentov pri príchode alebo odchode z práce je takmer nemožné. K turniketu pred hlavným vstupom do podniku sa pohybujú vo veľkých skupinách, zopár zamestnancov stihne vyfajčiť jednu cigaretu.

Napriek tomu, že je šanca na interakciu s pracujúcimi veľmi nízka, podarilo sa nám osloviť jednu zamestnankyňu, ktorá bola ochotná s nami komunikovať. Vzápätí sme zistili, že vo firme bola prvý deň. 51-ročná respodentka v novej práci nastúpila na pozíciu predmontáž, kde bude pracovať 7,5 hodiny denne na tri zmeny. V rozhovore sme sa zamerali na pracovné podmienky v jej predchádzajúcom zamestnaní. Na Kysuciach pracovala v závode na výrobu regálov, regálových systémov a poštových schránok.

Aké boli dôvody, že ste sa rozhodli pre zmenu zamestnania?

V predchádzajúcom zamestnaní bola namáhavá práca a horšie platové podmienky.

V čom spočívala náročosť tejto práce?

Skladali sme regále do krabíc a poviem Vám pravdu, niektoré dosky boli raz také vysoké, ako som ja. Keď som ich zdvihla, prehlo ma úplne dozadu. Bola to veľmi namáhavá práca pre ženy, ruky som si necítila, musela som si ich každý večer natierať. Navyše boli tam vysoké normy, ktoré sa nedali stíhať a plat nechceli zvýšiť, maximálne pridali na stravných lístkoch. Lenže človek musí pozerať aj na to, aby mal do dôchodku nejaký príjem, nemôže sa uspokojiť s tým, že dostane stravné lístky za 6 eur.

Myslíte si, že vaša súčasná práca bude menej namáhavá a lepšie finančne ohodnotená?

Čo som mala možnosť si dnes vyskúšať, zdalo sa mi to oveľa jednoduchšie. Navyše, v predchádzajúcom zamestnaní som zarobila v čistom 420 eur. Tu to vychádza 590 eur v čistom, k čomu sa priráta dochádzkový bonus, osobné ohodnotenie a príplatky za nočné, takže by to malo byť spolu oveľa lepšie.

Čo pre vás znamená práca? Čo je pre vás dôležité, aby ste boli spokojná v práci?

Dôležitý je kolektív a hlavne, aby bola tá práca ohodnotená. To je základ. Nie doslova drieť ako mulica a za pár korún. Keď sa aj človek narobí, aby to mal zaplatené.

***

Je až zarážajúce zistenie, že sa v súčasnosti ešte stále nájdu ženy, ktoré tak ťažko pracujú. V prípade našej respondentky to malo dokonca dosah na jej zdravotný stav. Možno predpokladať, že fyzické vyčerpanie, zdravotné ťažkosti a vidina o niečo lepšieho zárobku za menej namáhavú prácu boli pre našu respondentku rozhodujúcimi pre zmenu zamestnania.

Náš druhý respondent nie je priamo zapojený do výrobného procesu, ale zaradili sme ho do tejto reportáže z dôvodu, že pre porovnanie náhľadu na prácu v danom podniku nám jeho odpovede prišli zaujímavé. Respondent má 50 rokov a pracuje na správe technického zabezpečenia budov a zariadení, má na starosti údržbu. Pracuje 7,5 hodiny denne na tri zmeny.

Fungujú na vašom pracovisku odbory?

Áno fungujú odbory. Ja som konkrétne zatiaľ nemal dôvod sťažovať sa. Viem, že keď niečo je, rieši sa to hneď. Na každej prevádzke sú zriadené miestnosti na riešenie podnetov zamestnancov, kde sa to spíše a následne sa to rieši.

Čo pre vás znamená práca? Baví vás vaša práca? Ste spokojný s vašou prácou?

Práca ma baví, dá sa povedať, že je to aj môj koníček. Som spokojný aj s finančným ohodnotením.

Aké sociálne vyžitie vám umožňuje vaša práca? Vyžijete z vašej výplaty, alebo potrebujete aj druhú prácu?

Čo sa týka práce, úplne mi stačí táto. Podnik prispieva na dovolenky, rekreačné zariadenia pre zamestnancov a pre deti zamestnancov, tento sociálny program firmy je naozaj bohatý.

Vedeli by ste sa stručne vyjadriť k štrajkom, ktoré prebiehali vo vašej firme, prípadne popísať pracovné podmienky?

Čo sa týka pracovných podmienok, sú fakt dobré. Zároveň plne súhlasím, s tým, že sa uskutočnil štrajk. Ľudia si to zaslúžia, ja nie som priamo vo výrobe, ale vidím ako ľudia vo výrobe pracujú. Takže to, čo si vydobyli, si vydobyli zaslúžene a som s nimi za jedno. Ale chcem zdôrazniť, že podmienky majú naozaj dobré. Každý rok sa niečo zvyšuje.

***

Respondent je empatický voči robotníkom vo výrobe a vie pochopiť opodstatnenosť štrajkov, no pracovné podmienky, sociálnu politiku spoločnosti i finančné ohodnotenie považuje za viac než vyhovujúce. Keďže náročnosť jeho práce a platové ohodnotenie nie je porovnateľné s pracujúcimi z výroby, hodnotí prácu vo firme z úplne odlišnej pozície. Navyše svoju prácu považuje za svoj koníček.

Tretí respondent má 46 rokov , pracuje ako operátor výroby v spoločnosti zameranej na výrobu modulov náprav a iných autodielov. Svoju prácu nepovažuje za náročnú, pracuje sedem a pol hodiny denne na dve zmeny.

Vedeli by ste popísať pracovné podmienky, pracovné prostredie, atmosféru na pracovisku?

Ja mám takú pozíciu, kde je to o niečo voľnejšie. Nie som priamo na linke, čiže môžem si odbehnúť aj na WC napríklad. Ale sú tam aj také pozície, kde človek musí stáť, až kým ho nepríde niekto vystriedať.

Fungujú na Vašom pracovisku odbory?

Viem, že sú odbory. Ja pracujem momentálne ešte cez agentúru, takže neviem do akej miery aj fungujú.

Ste spokojný s Vašou prácou?

S prácou som spokojný, ale s finančným ohodnotením nie.

Čo pre vás znamená práca?

Je to čisto na prežitie.

Aké sociálne vyžitie vám umožňuje vaša práca? Vyžijete z vašej výplaty, alebo potrebujete aj druhú prácu?

Pracoval som dlhšie v zahraničí, teraz som tu krátko, neviem to ešte posúdiť. Keďže som slobodný, mne ten zárobok stačí. Ale keby som mal rodinu, tak to si už vôbec neviem predstaviť, to by sa už nedalo utiahnuť.

Viete porovnať prácu v zahraničí a na Slovensku?

No to viem. Tri krát menej sa človek narobí a tri krát viac zarobí.

Vedeli by ste povedať, kedy bolo vaše najlepšie životné obdobie, kedy sa vám najlepšie pracovalo, boli ste najspokojnejší?

Určite to bolo obdobie, keď som pracoval v Rakúsku.

Vedeli by ste popísať, čo by zlepšilo vašu prácu?

Aby nás v práci nebrali ako robotov a aby našu prácu lepšie finančne ohodnotili. Voľného času je dosť, na to sa sťažovať nemôžem. Nemáme povinné víkendy, ani nadčasy, sú dobrovoľné. Raz za čas je nedostatok pracovníkov, tak sa musí ísť do práce, ale to je naozaj zriedkavo.

***

Z respondenta a z jeho stručných odpovedí sme pociťovali veľkú apatiu. Je sklamaný z toho, že osobné dôvody ho donútili vrátiť sa zo zahraničia a navyše si našiel prácu, ktorá mu umožňuje, ako sám uviedol, len pokrytie nevyhnutných životných potrieb.

Napriek tomu, že Žilinský kraj neťaží z toľkých výhod ako Trnavský, Bratislavský alebo Nitriansky kraj, udržuje si nezamestnanosť na pomerne nízkej úrovni voči iným regiónom Slovenska. No je potrebné povedať, že na celkovej spokojnosti a životnej úrovni pracujúcich vo výrobe sa to neodráža.

Aj keď majú veľkú výpovednú hodnotu jednotlivé reportáže izolovane, zaujímavé výsledky nám vystúpia do popredia práve vtedy, keď výpovede pracujúcich z regiónov porovnáme medzi sebou navzájom. Pripravujeme pre Vás preto samostatný článok, v ktorom budeme analyzovať vybrané premenné a zhodnotíme náš projekt komplexne.

Cieľom projektu

Odborovo organizovaní a neorganizovaní pracujúci chudobní

bylo priniesť do verejného diskurzu problematiku práce a života manuálne pracujúcich ľudí vo výrobe veľkých podnikov. V reportážach, v rámci ktorých boli realizované rozhovory vo vybraných štyroch regiónoch Slovenska (Banskobystrický, Bratislavský, Trnavský a Žilinský kraj), je artikulovaná téma práce z pozície aktérov, t.j. chudobných pracujúcich. Výber respondentov bol náhodný, zohľadňovaná bola iba rodová parita a vek respondentov nad 40 rokov. Finančný i časový rámec projektu nám neumožňuje komplexne a vyčerpávajúco pokryť túto tému a všetky otázky s ňou spojené, ani nebolo v našich silách vytvoriť reprezentatívnejšiu vzorku respondentov. Jedná sa o individuálne skúsenosti a originálne príbehy jednotlivcov. Z toho dôvodu si nenárokujeme na všeobecne platnú interpretáciu a analýzu problémov, ktoré sú v reportážach zachytené. Pri reportážach zachovávame anonymitu respondentov i názvov podnikov. Projekt bol realizovaný s podporou nadácie Rosa Luxemburg Stiftung.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.