Práca ma musí baviť, pretože inde sa človek ani nemá možnosť zamestnať

Michael Augustín, Jana Sivičeková

Partnerský Poleblog.sk vydal první z cyklu sociálních reportáží, v rámci nichž vyrážejí jeho autoři za zaměstnanci podniků a továren spojených s tzv. pracující chudobou. První dva rozhovory pořídili v masném provozu u Rimavské Soboty.

Banskobystrický kraj je najrozľahlejší kraj Slovenskej republiky. Nesie si mnohé rany z minulosti, ktoré spôsobila transformácia ekonomiky po roku 1989, následná privatizácia a krach množstva podnikov, ktoré ľuďom dávali po celé desaťročia živobytie. Neriešenie socio-ekonomickej situácie tunajších obyvateľov má za následok marazmus, ktorý sa odráža napríklad aj v tom, že Banskobystrický kraj spomedzi ostatných krajov vykazuje najvyšší počet samovrážd podľa trvalého pobytu. Okres Rimavská Sobota je okres s najvyššou mierou nezamestnanosti v rámci Slovenska. Bez práce je tu 24,65 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva (marec 2017). Respondenti našej prvej sociálnej reportáže sú práve obyvatelia okresu Rimavská Sobota. Pracujú ako zamestnanci spoločnosti, ktorá sa špecializuje na výrobu a distribúciu mäsových výrobkov a výsekového mäsa.

Prvá respondentka má 45 rokov. Pracuje v tejto firme na rovnakej pozícii päť rokov a to priamo vo výrobe, konkrétne na baličke. Bežná pracovná doba je stanovená na sedem a pol hodiny denne v rámci trojzmennej prevádzky. Avšak od Vianoc pracuje nepretržite dvanásť hodín denne. Podľa slov respondentky jej práca nepripadá náročná, je odhodlaná pracovať toľko, koľko je potrebné.

Ste spokojná s vašou prácou?

S prácou som spokojná, ale s finančným ohodnotením nie. Zarába sa málo, minimálna mzda. Navyše mám pocit, že pri zmene platových tried sa nepoužíva na každého rovnaký meter.

Čo pre vás znamená vaša práca? Baví vás vaša práca?

Práca ma musí baviť, pretože inde sa človek ani nemá možnosť zamestnať.

Fungujú na vašom pracovisku odbory?

Mám pocit, že ľudia sa boja povedať, s čím nie sú spokojní. Všetci rozprávajú iba na šatni, na schôdzi je ticho. Celkovo sú tie schôdze o ničom, pretože len sa sľubuje, ale nič sa nerobí. Ja síce nie som v odboroch, ale moja kolegyňa áno. Mala by tlmočiť naše požiadavky, ale ona nás vôbec neinformuje o tom, čo sa deje na schôdzi. Keď sa niečo dozvieme, tak len z druhej ruky, nie od nej. Odborári s nami absolútne nekomunikujú.

Aký je váš názor na komunikáciu nadriadených s vami?

Mne sa nepáčila napríklad jedna vec. Bola som práceneschopná. Vedúca mi volala pred Vianocami, či môže so mnou počítať, keď sa budú ťahať dlhšie zmeny. Povedala som, že áno, že mi je už lepšie. Keď som nastúpila, bolo mi povedané, že keby som neprišla do práce, vedúca by ma rovno poslala na personálne, že končím. Čo je toto za jednanie? Vyhrážajú sa výpoveďami, využívajú to, že tu nie je veľa práce.

Vedeli by ste povedať, čo by zlepšilo spokojnosť s vašou prácou, prípadne aká by bola pre vás ideálna práca?

Spokojná by som bola, keby vedeli moju prácu oceniť, lepšie finančne ohodnotiť. Ideálna práca by pre mňa bola taká, ktorá nie je na zmeny. Pretože pri deťoch pracovať na tri zmeny nie je jednoduché. Tiež si myslím, že ľudia, ktorí pracujú v jednom závode, by mali byť súdržnejší. Myslím si, že keby sa všetci postavili, vedenie by bolo donútené tie platy zvýšiť.

Aké sociálne vyžitie vám umožňuje vaša práca? Vyžijete z vašej výplaty, alebo potrebujete aj druhú prácu? Ako trávite voľný čas? Dovolí vám vaša sociálna situácia ísť napríklad za kultúrou?

Nevyžila by som, keby nemám aj iný príjem. Poberám vdovský príspevok. Nedokážem si predstaviť ako vyžijú ľudia, ktorí majú len tento príjem. Ja sa už teraz obávam, čo bude, keď pôjde dcéra na vysokú školu. Nie, financie nepustia, ísť sa kultúrne vyžiť, keď by aj človek chcel ísť. A nie je ani čas. Víkendy sú pracovné a všetok zvyšný čas venujem domácnosti, práci okolo domu.

×