Čo môže vyriešiť alebo zmeniť zopár hodín bez automobilov? Na odpore nechať jeden deň autá doma vidieť, že vodičov možno považovať za závislých. Nie je to len kvôli subjektívnemu, psychologickému návyku, ale aj objektívnemu stavu, ktorý im často neumožňuje dostať sa do práce inak. Závislosť si však vyžaduje určitú liečbu, ktorá by vodičom ukázala, že život bez drogy dokáže byť plnohodnotnejší.

Záujem obmedziť automobilizmus nabral na sile po ropnej kríze v 1973 po uvedomení si, aká veľká je naša závislosť na autách. Stále preplnenejšie a upchatejšie nielen cesty, ale i ulice, úbytok zelene, ranný a poobedňajší stres, hluk, smog. Iniciatívy „krotiteľov áut“ sa preto zamerali na tri okruhy otázok: 1) Ako možno dostať vodičov z áut v jednom alebo viacerých mestách? 2) Akým spôsobom by sa to malo udiať, aby bol tolerovateľný v pluralitnej demokracii? 3) Ako dlho by to malo byť, aby došlo k posunu v paradigme mestskej dopravy?

22. septembra sa preto vo svete konajú experimenty, akési odvykačky, kedy si majú vodiči možnosť vyčistiť hlavy a zažiť mesto bez áut. Tento deň musí byť, samozrejme, vopred starostlivo pripravený, doprava je značne obmedzená a jazdiť môžu len taxíky a pohotovosť. Účelom je sledovať, čo sa v tento deň deje a následne túto skúsenosť verejne a spoločne reflektovať a vyvodiť z nej ďalšie kroky. Primárny je pocit, ktorý obyvatelia mesta počas jeho trvania zažijú.

Kodaň tohto roku zatvorila ulice a  zorganizovala beh mestom. Keďže nefungovali semafóry, ľudia sa rozhodli využiť tento rozsiahly priestor a povynášali do ulíc sedačky a iný nábytok. Ľudia kreslili na asfalt a zapájali sa do spontánnych aktivít a hier. Paríž sa zapojil minulý rok prvýkrát. Mestom, ktoré je normálne zaplnené stupňujúcim sa zvukom motorov a neustálym trúbením netrpezlivých vodičov, sa rozhostilo relatívne ticho. Ulice zaplnili cyklisti, bežci a rodiny s kočíkmi.

Noviny opisovali reakcie ľudí: Podľa učiteľky Cathie Ventalon „ide o navrátenie verejného priestoru a lepšieho dýchania. Možno dokonca počuť fontánu, ktorá je normálne zahltená zvukom dopravy.“ Staršia pani povedala, že byť v meste bez áut „je ako keď ustane bolesť hlavy.“ Nicolas Maille, pracujúci pre televíznu stanicu, si všimol, že „ľudia bez áut vyzerajú tak šťastne. Je to ako z filmov z 50. rokov, kedy sú všetci na bicykli a usmievajú sa. Je neuveriteľné vidieť to.“

Štokholm má vďaka rozsiahlemu systému dopravy reputáciu mesta s čistejším vzduchom a menším počtom áut ako iné mestá. Aj vďaka tomu sa v roku 2010 stal Európskym zeleným mestom (European Green Capital). Nové zastúpenie v meste silno tlačí na uprednostňovanie chodenia pešo a cyklistiky, pričom obyvateľom vychádza v ústrety rozsiahlym systémom verejnej dopravy. Dúfa, že ich tak inšpiruje k alternatívnym formám dopravy namiesto auta. Nie je to napokon len záležitosť ekológie, či estetického vzhľadu miest, ale aj zdravia, spokojnosti a znižovania našej závislosti na rope.

Text byl převzat z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.