Utečenecká kríza sa skloňuje z mnohých temných strán a uhlov. Jej pozitívne vplyvy sú ponechávané nepovšimnutými: veď ako víry tejto humanitárnej katastrofy brúsia charaktery malých, zaznávaných národov! Ľahostajnosť o osud krajiny, národa a kultúry v nich definitívne pominula.

Preč sú tie časy, keď si národ (podľa príslušného koloritu) krajinu buď rozkradol alebo rozpredal a zvyšok si s prehľadom zasral napriek sabotérskym protestom pofidérnych ochrancov prírody, slniečkových ekológov a iných fašistov, čo nič netušia o hospodárstve a potrebe ekonomického rastu.

Národ šetril peniaze i energiu, výkonne vypílil strom tu a šupol čiernu skládku tam, však aj tak do lesa nikto nechodí, kua. No teraz, keď ten istý národ na YouTube videl alarmujúce video, ako imigranti znečisťujú svoje okolie, prešiel environmentálnym prebudením. Dnes by už desať z deviatich príslušníkov národa bojovalo do posledného dychu za zachovanie krásy a čistoty prírody svojej krajiny, božieho daru.

Problémom istých národov zvykol bývať gniavivý pocit menejcennosti. Dnes všetky tie isté národy vedia, že sú lepšie ako ostatné a spolu so sebavedomím v nich vzbĺkol teplý plameň ľudskosti. Je dojímavé, ako všetkým zrazu leží na srdci chudobný spoluobčan. Dokonca i osud nešťastníkov, čo prepadli sociálnym sitom až na tvrdé dno, inokedy s dôverným pohŕdaním nazývaných bezďákmi, odpornou spodinou či škvrnou na tvári mesta, teraz trápi i kedysi zatvrdilé srdcia.

Špeciálne sa prirodzene poukazuje na biedu, v ktorej živoria mnohí dôchodcovia a mladé rodiny s deťmi. Apropos, utečenecká kríza upevňuje i rodinné vzťahy. Fínsko malo onehdá možnosť kochať sa videom, v ktorom milujúci otecko za asistencie plyšovej opice učí svoje dieťatko muklovať žiadateľov o azyl a mamička scénku so zvonivým smiechom natáča.