Prezident Andrej Kiska dostal pozvánku na oslavy konca vojny do Kyjeva aj do Moskvy. Zdalo by sa, že má pred sebou dilemu. Ukrajina dnes hľadá lepšiu spoločnosť a musí posilniť aj antitifašistický odkaz svojej minulosti. Pravicoví extrémisti na východukrajinskom fronte nie sú výmyslom Putinovej propagandy, ale strategickou chybou kyjevskej vlády, rovnako, ako je snaha vydávať Banderu za vlastenca, ktorého by sme mali my, ostatní Európania pochopiť.

Lenže my, ostatní Európania, vieme, že za vlastenca sa dnes vydáva každý neonacista, je to prijateľnejší termín, prihovára sa väčšiemu množstvu ľudí a zmestí sa do neho viac, ako do obdivu k runovému písmu a nordicko-slovanským mytológiám.

Po tom všetkom je teda nadmieru správne, že Ukrajina organizuje v zložitej situácii spomienku na milióny ukrajinských vojakov, ktorí padli v boji s nacizmom a na ktorých dnes zabúda moskovská propaganda.

V tom istom čase, budú oslavy aj v Moskve. Kiskovo okolie je naklonené neodporučiť prezidentovi cestu do Ruska. Lenže oslavy konca vojny nie sú o Kiskovi, Putinovi a Porošenkovi. Sú o tom, k čomu sa krajiny hlásia aj napriek tomu, že sa ich predstavitelia často správajú v rozpore s tým, čo môžeme nazvať odkazom padlých.

↗

Oslavy konce války nejsou totéž, co Putinovy narozeniny. Foto archiv WaC