Každá dedina má svojich rodákov a niekedy aj osobnosti. Krajná Bystrá má Vasila Biľaka. A rakúsko-uhorského vojaka Alexandra Lintera. Ten sa preslávil tým, že padol na fronte prvej svetovej vojny a ostal na miestnom cintoríne.

V Krajnej Bystrej zjavne nepochopili, prečo sa stavajú pamätníky. To, že sa u vás narodil napríklad Vasil Biľak a aj napriek tomu, že polovica obce je pravdepodobne jeho rodinou a robievali spolu zabíjačky, ešte neznamená, že mu máte postaviť mramorovú tabuľu. To, že je niekto známy, nehrá pri takýchto rozhodnutiach úlohu. Kritériom je, ako ovplyvnil dejiny a či je dôležité si ho pripomínať. Vasil Biľak dejiny ovplyvnil a je dôležité, dokonca v týchto dňoch povinné, si ho pripomínať. No nie výstavbou pamätníka.

Chápem, že malá obec má štatisticky nízke šance na slávneho rodáka. A na Slovensku slávnych rodákov milujeme. Durčanský má svoju bustu, nezvestný Hlinka mauzóleum, aj Majk Spirit bude mať raz na Kopčianskej svoj kúsok mramoru. Len príbeh Vasila Biľaka nie je príbehom východoslovenskej succestory o tom, ako malý Vasilko vybehol s tromi buchtami do Prahy a stal sa úspešným startuperom. Vasil Biľak ostal nepotrestaným pozývačom ruských okupantov, človekom, ktorý sa podielal na zničení krajiny, jeho pričinením sa stal z našej vlasti obrovský pamätník ruského imperializmu, jeho meno je aj bez vašich rozhodnutí zapísané na každom kameni.