Keď som včera večer podával ruku francúzskemu veľvyslancovi a hovoril, že hodnoty slobody a ľudských práv, za ktoré jeho spoluobčania položili životy, budeme brániť aj naďalej, mal som na mysli aj našich lokálnych topiteľov mlynským kameňom a pastrierov kultúry smrti. Náboženský fanatizmus je nebezpečenstvo, nie konkrétne náboženstvo.

To, čo sa stalo, je taká hrôza, že to bude viesť buď za a) k úplnemu zmagoreniu ako 9/11 — útok na Afganistan, Irak, Guantanámo, Abu Ghrajb, mučenie, unášanie... státisíce mŕtvych, ničenie medzinárodného práva tvoreného desaťročia, popieranie princípov ľudských práv, spravodlivého procesu, prezumpcie neviny a vôbec presne tých hodnôt, na ktoré šialení ideológovia Al-Káidy zaútočit chceli. Beztak silná extrémna pravica, populisti a xenofóbni protonáckovia môžu mať v EÚ žatvu, môžeme im naše krajiny, osudy, práva a slobody naservírovať dobrovoľne ako zmeravená divá zver osvetlená reflktormi auta, ktoré ju o o chvíľu zmasakruje.

Alebo za b) vytriezvieme a uvedomíme si všetci, kam vedie náboženský fanatizmus, každého náboženstva. Parížsky útok je mementom i pre nás, obzvlášť v tomto období. Koniec koncov. ako ďaleko majú výroky niektorých politických a náboženských predstaviteľov o topení mlynským kameňom a sekundárnych gejoch, horších ako vrahovia, od výrokov fanatikov stojacich za Al-Kaidov? Ako ďaleko majú konšpiračné teórie o ideológií gender a juvenilnej justícií od apokalyptických kázaní wahabistických imámov?

Netreba ani veľkú fantáziu. Webstránky a online fóra, samozrejme formálne nezávislé, bežne uverejňujú nezmyselné klamstvá, krivé obvinenia, obracajú na hlavu výroky aktivistov a aktivistiek, ktoré si dovolia vyjadriť vlastný názor na náboženské učenie či cirkevných bossov. Výsledkom, zatiaľ, býva obvykle spŕška nenávistných mailov či komentárov na sociálnych sieťach. Väčšina „len“ vulgárna, obscénna, no niektoré i výhražné, otvorene násilné. So zvyšujúcim sa trendom. Ako ďaleko je od týchto slov k činom proti tým, čo sú iného názoru, náboženského presvedčenia alebo iba chcú žiť po svojom?

Ako ďaleho by bolo od takéhoto cyberbullyingu po streľbu, ak by sme na Slovensku mali niekoho ako karikaturistov z Charlie Hebdo, ľudí, ktorí komukoľvek na drzovku šplechli rovno ksichtu, čo si o nich myslia a ešte si z nich pri tom robili prdel?