Festival Měsíc autorského čtení představil již třicet šest autorů. Jedním z nich byla slovenská výtvarnice a poetka Nóra Ružičková. V devatenáctý den festivalu prezentovala v Divadle Husa na provázku tvorbu ze svých tří básnických sbírek. 

Ružičková v současné době působí na Vysoké škole výtvarných umění v Bratislavě na katedře intermédií a multimédií. Vydala šest knih poezie, ve kterých ukazuje, že na básně je možné pohlížet i z trochu jiné strany.  

V minulom roku ste vydali básnickú zbierku Práce & intimita. Jej obsah sa však od básnických diel trochu líši. Z čoho je vaša zbierka zostavená? 

Ako napovedá názov, zbierka pozostáva z dvoch častí. V oboch pracujem s prisvojenými textami. V prvej časti ide o návody, ako vykonávať rôzne domáce práce. Taká tá sféra, ktorá je obvykle vyhradená výlučne ženám. Z nich som potom uberaním slov či hlások vytvárala básne. 

Druhá časť Intimita je skomponovaná z výrokov, ktoré sa venujú oblasti intimity v rozličných formách. Vety som pozbierala z rôznych časopisov a webových stránok. Zostavila som z nich určitý naratív, v ktorom sa jednotlivé vety navzájom komentujú. 

Mnoho básnikov odkrýva vo svojej poézii predovšetkým svoju intimitu. Vy ste však v tejto knihe pracovali s intimitou niekoho iného...

Ide tak trochu o vyvrátenie práve tohoto klišé. Toho, že sa očakáva, že tí básnici budú odhaľovať hlavne svoje vnútro. Z určitej časti je to o zironizovaní a obrátení takéhoto princípu. 

Taktiež je dôležité, že sa na základe jednotlivých výrokov ukazuje, že aj tá naša intimita nie je až tak úplne naša a že do veľkej miery je formovaná sociálnymi faktormi. 

Síce ide o prevzatú intimitu, ale vypovedá nejakým spôsobom aj o tej vašej?

Moja intimita je možno v usporiadaní tých výrokov. Ale samozrejme sa dá s niektorými z tých výrokov aj stotožniť, aj keď skôr s určitým pousmiatím. 

Okrem literatúry sa venujete výtvarnému umeniu. Vašu básnickú zbierku ste si po vizuálnej stránke spracovali sama. Čo vám prináša prepájanie vizuálneho a literárneho?

Pre mňa je to prepojenie prirodzené. Nemusím nad ním premýšľať. Baví ma rozhranie, kde sa text stáva obrazom a kde je obraz nejakým spôsobom slovný alebo konceptuálny. 

Aký máte vzťah k autorským čítaniam, verejnému prezentovaniu vašich básní?