V úterý byl hostem Měsíce autorského čtení v Divadle Husa na provázku slovenský prozaik, publicista a scenárista Peter Pišťanek, autor známé románové trilógie Rivers of Babylon. Pišťanek se na festival vrátil po více než jedenáctileté pauze, divákům představil rozpracovaný román Lokomotívy v daždi.

Vo videoupútavke na festival Mesiac autorského čítania váš literárny kolega Dušan Taragel hovorí: „To je taká dovolenka. Každý deň cestuješ a čítaš v inom meste.“ Evokuje vo vás táto literárna tour vyhliadku dovolenky?

To určite nie, pretože ja v prvom rade nenávidím akékoľvek cestovanie. A keď dovolenka, tak byť na jednom mieste a byť zaborený v piesku. Dlho niekam plávať v mori a potom zase späť. Do Brna som docestoval len pred chvíľou a už mám toho cestovania plné zuby.

V anotácii na vaše čítanie je uvedené, že ste spisovateľ, ktorý nepíše. Posledná prozaická kniha Vám vyšla pred jedenástimi rokmi. Medzi tým ste však vydali beletrizované kuchárske recepty, faktografickú knihu o koňaku, venovali ste sa publicistike. Momentálne je vo výrobe film Rukojemník, ku ktorému ste napísali scenár. Skutočne tak striktne oddeľujete písani literatúry od ostatného písania, napríklad scenárov?

Myslím, že áno, pretože pri väčšine scenárov alebo keď robím niečo pre reklamu, ide o teamovú spoluprácu. Musím sa prispôsobovať požiadavkám dramaturga a režiséra, ktorým sa to usilujem písať na telo. O reklame ani nehovorím, tam je to zásadne teamová práca.

Takže jediná taká vec, kde som naozaj úplne sám za seba, tak to je písanie kníh alebo poviedok. No...poviedok. Veľa poviedok som nenapísal. Keď sa raz rozkecám, tak vždy z toho vyjde niečo podobné románu.

V roku 2006 ste poskytli zaujímavý rozhovor v denníku SME. Uviedli ste, že ste v určitej fáze dospeli k pocitu, že to, čo ste dovtedy napísali, bolo len šírením negatívnej energie. Vychádzali ste vo svojej ďalšej tvorbe z toho pocitu, teda z toho, aby to tak nebolo?

Možno som to vtedy trochu prehnal, ale nie až tak moc. Je pravda, že kniha, ktorá teraz vyjde, bude úplne odlišná. Tie „ráczoviny“ (Pozn. redakce: Rácz je hlavní postava knihy Rivers of Babylon. Jak autor uvádí, jde o „odsúdeniahodného človeka, chrápúňa, sviňu a zločinca“.) ma už tak neberú. Jednak som už v tejto oblasti povedal, čo som mal a jednak ma to už nebaví.

Vidím v mojom písaní predel, takže stále platí, čo som povedal. Určitý spisovateľský exhibicionizmus sa zo mňa niekde vytratil. Človek musí vždy niečo obetovať. Zostali mi remeselné zručnosti a teraz využívam hlavne tie.

Scénár k filmu Rukojemník je príbeh z pohľadu malého chlapca, ktorý sa cíti tak trochu rukojemníkom svojich rodičov. Práve po „ráczovinách“, ako ste ich sám nazvali, je to trochu zmena. Môžete k tomuto scenáru povedať trochu viac?

Scenár Rukojemník je viac menej predloha pre knihu Lokomotívy v daždi, ktorú píšem a prezentujem na Mesiaci autorského čítania. Na začiatku bol prozaický tvar, s ktorým som nevedel akosi pohnúť. Dal som to dramaturgovi a producentovi Mariánovi Urbanovi, či by sa z toho dalo niečo urobiť.

On povedal „áno, urobíme film“. Tak sme to začali písať a písali sme to tri roky. Vzniklo asi dvadsať verzií. Keď sa ukázalo, že je to hotové a bude sa na tom robiť — teraz v auguste sa začne nakrúcať — bol som z toho dosť šokovaný. Už som bol zmierený s tým, že celý život budem písať scenár k filmu Rukojemník a nikdy ho nedokončím.

Scenár aj román sú veľmi ovplyvnené mojim vlastným detstvom. Ale rozhodne nejde o autobiografické dielo. Je to o deťoch, ale určite to nie je pre deti. Je to takzvane „dospelácka“ záležitosť. Skôr taká absurdná poetika. Aj keď Urban z toho chcel spraviť rodinný film. Ale ja a rodinný film? To naozaj nešlo.

Kedy by sa román Lokomotívy v daždi mal dostať na knižný trh?

Ak všetko pôjde ako má, tak by mal vyjsť na tohoročný vianočný trh. Predpokladám v októbri alebo v novembri. Napísané to je, ale hrubý materiál čaká fáza zabrusovania, preskupovania, čistenia, leštenia. Tá mi vždy trvá najdlhšie, až kým s tým nie som úplne spokojný.

Z mojho pohľadu žiadna moja kniha nie je dokončená. Knihu nedokončím, len ju opustím. Takže budem musieť túto knihu začiatkom septembra opustiť a nechať dočistiť.