Dva najambicióznejšie projekty európskej integrácie — spoločná mena a voľný pohyb osôb — postupne zanikajú. V príčinách i spôsobe, akým sa to deje, je možné vidieť silné paralely. Sú tiež najviditeľnejším prejavom postupného odumierania sna o európskej jednote.

Euro a sloboda cestovať bez ohľadu na štátne hranice sú najvýraznejšími znakmi ambície prekonať dedičstvo rozdeleného starého kontinentu. Koniec koncov kontrola nad menou a teritoriálnymi hranicami patrila medzi kľúčové atribúty moderného konceptu štátnosti. Zároveň sú to oblasti, v ktorých integrácia vstupuje bezprostredne do života Európanov. Čoskoro to nemusí byť pravda. V oboch oblastiach sa opäť vynárajú hranice, ktoré sme považovali za vec minulosti.