Definitívne zloženie Európskej komisie bude čoskoro známe a komisárky a komisári sa budú môcť začať venovať svojej práci. Čo je ale skutočne jej náplňou a koho záujmy noví členovia Komisie zastupujú? Organizácia Corporate Europe Observatory (CEO, Dohľad nad korporátnou Európou), ktorá sa zameriava na vplyv korporácií na inštitúcie Európskej únie, sa v posledných týždňoch venovala práve im a ich možnému konfliktu záujmov. Pozrime sa bližšie na problematické prepojenie biznisu s novou Komisiou.

Hlavným terčom CEO bol budúci britský komisár zodpovedný za finančnú stabilitu, finančné služby a kapitálové trhy, Jonathan H. Hill. Člen Konzervatívnej strany a doterajší predseda Snemovne lordov má bohaté skúsenosti s pohybom medzi podnikateľskou sférou a politikou. Naposledy spoluzakladal lobistickú firmu Quiller Consultants a sprostredkovane má podiel v podobnom bruselskom podniku, Grayling.

V roku 2013 podľa Daily Telegraphu Hill, ako minister školstva, intervenoval, aby štát predal Tescu štátne školské ihriská, pričom tento hypermarket bol v tom čase klientom Quilleru. Ďalšími jeho klientami sú napr. Syrská opozícia alebo Spojené arabské emiráty. Napriek tomu, že Hill sľúbil, že predá svoj podiel v lobistických firmách, otázkou ostáva, komu bude patriť jeho lojalita, či občanom alebo korporáciám EÚ, prípadne dokonca vládam iných štátov.

Druhým hlavným tŕňom v oku kritikov a kritičiek bruselskej korporátnej loby je Miguel A. Cañete, člen pravicovej španielskej Partido Popular. Vo svojej doterajšej kariére bol obvinený z konfliktu záujmov v oblasti poľnohospodárstva a stavebníctva, avšak hlavný problém tohto budúceho komisára pre klimatickú zmenu a energiu sa týka práve jeho portfólia.

Napriek tomu, že by podľa etického kódexu európskych komisárov komisár nemal mať v oblasti svojho portfólia žiaden finančný alebo rodinný záujem, ktorý by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť, je Cañetov syn čelnom predstavenstva v ropných firmách Petrolífera Dúcar a Petrologis Canaris a jeho švagor je ich novým riaditeľom. Problematické nie je len rodinné prepojenie, ale aj skutočnosť, že v minulosti sa obe firmy podieľali na štátnych zákazkách, hoci Cañet ako poslanec španielskeho parlamentu deklaroval pravý opak.

↗

Definitivní složení Evropské komise bude brzy známé a komisařky a komisaři se budou moci začít věnovat své práci. Foto archiv EC 

Tretím potenciálnym členom Komisie (pre portfólio životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov), ktorý by sa mohol dostať do konfliktu záujmov, je maltský minister turizmu a člen Strany práce Karmenu Vella. Okrem vysokých pozícií v hotelierskych a stavebných firmách je zaujímavé najmä jeho pôsobenie ako člena správnej rady bez výkonnej funkcie v najväčšej svetovej internetovej stávkovej kancelárii Betfair, ktorá lobuje aj v Bruseli.

Nemenej problematické je, že sa Vella vzdal podielu v turistickej agentúre Orange Travel Group až v deň, keď sa minulý rok stal ministrom turizmu. Je otázne koho záujmy v oblasti životného prostredia bude zastávať, ak tento biznis opustil pred tak krátkou dobou.

Kritici a kritičky korporátnej loby nachádzajú problematické prepojenie biznisu a politiky aj v prípade Portugalca Carlosa Moedasa, ktorý vo svojej krajine implementoval po vypuknutí krízy fiškálne škrty a okrem iného pracoval aj pre Goldman Sachs.

Kontroverzný francúzsky socialista Pierre Moscovici, navrhnutý na portfólio hospodárskych a finančných záležitostí, daní a colnej únie, bol zas do roku 2012 vice-prezidentom francúzksej lobistickej organizácie zastupujúcej záujmy priemyslu aj v Bruseli, Cercle de l’Industrie.

A napokon, budúca česká komisárka pre spravodlivosť, ochranu spotrebiteľa a rovné príležitosti, Věra Jourová, sama síce v konflikte záujmov nie je, ale je otázne, či jej stranícky šéf Andrej Babiš nebude mať dosah na, pre neho kľúčový, rezort ochrany spotrebiteľa. Májky plné éčok môžu byť pre novú komisárku dôležitejšie ako zdravie ich konzumentov a konzumentiek.

To, že korporátna moc je kľúčovou súčasťou politického centra EÚ v Bruseli dokazuje nejedna štúdia. Ostatne, kvôli korupčným škandálom rezignovala celá Santerova Komisia v roku 1999 a významný vplyv priemyselníkov združených v organizácii Európsky okrúhly stôl na vytvorenie jednotného trhu EÚ je známy príklad schopnosti biznisu utvárať celé politiky EÚ.

V nakladateľstve paradigma.sk vyšiel na túto tému v roku 2003 preklad knihy Odvrátená strana EÚ: Európa v réžii nadnárodných korporácií. Zdá sa, že ani v novej Komisii o reprezentantov a reprezentantky biznisu núdza nebude. Skutočne sa dá od nich očakávať, že budú v prvom rade zastupovať záujmy voličov a voličiek?

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.