Európska únia jednomyseľne prijala balík ekonomických sankcií voči Rusku. Tieto sankcie výrazne obmedzujú prístup ruských štátom ovládaných bánk k finančnému trhu EÚ a vývoz špičkových technológií na ťažbu ropy, a zakazujú vývoz zbraní. S týmito sankciami sa tak EÚ pridala k tvrdej línii voči Rusku presadzovanej americkou vládou.

Americkí aj európski predstavitelia obvinili z ukrajinskej vojny rovno Moskvu. Chcú, aby sa zabudlo na ich vlastnú úlohu pri vzniku ukrajinskej vojny, ktorá je súčasťou širšieho konfliktu ohľadom charakteru medzinárodného poriadku.

Otázkou v tomto zmysle je, či medzinárodný poriadok bude aj naďalej skôr unipolárny, ovládaný Spojenými štátmi, alebo či bude viac multipolárny. Rusko ako jedna z krajín BRICS je potenciálne kľúčovou krajinou, ktorá prispieva k vzniku multipolárnejšieho poriadku. A krajiny EÚ sú v postoji k Rusku rozdelené.

Západné vlády sa potešili rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov minulého storočia. Americkí stratégovia sa od samého začiatku obávali nadviazania príliš úzkych vzťahov medzi kľúčovými krajinami EÚ (najmä Nemecka) a novým kapitalistickým Ruskom. Báli sa, že strategické spojenectvo medzi EÚ resp. jej hlavnými krajinami by mohlo posilniť samostatnosť EÚ a oslabiť globálnu dominanciu USA.

Už v 90. rokoch známy bezpečnostný expert USA Zbigniew Brzezinski tvrdil, že odpútanie Ukrajiny od Ruska by bolo kľúčom k oslabeniu medzinárodných ambícií Ruska. V tomto kontexte slovenský expert na zahraničnú politiku Alexander Duleba už v r. 1998 rozobral vo svojej knižke vydanej proamerickým Inštitútom pre verejné otázky možné scenáre, ktoré zahŕňali ozbrojené konflikty z hľadiska ďalšieho rozvoja Ukrajiny v geopolitickom boji.

Hoci konštelácia súčasnej vojny na Ukrajine sa líši od Dulebových scenárov, o vojne sa uvažovalo už pred viac než desaťročím. Americká politika voči Rusku a Ukrajine sa však neformovala len na základe geopolitických obáv. Svoju úlohu tu zohrávajú aj ekonomické záujmy.

Súčasťou nemeckej politiky uvoľnenia napätia v 60. a 70. rokoch bolo podpísanie zmluvy medzi Sovietskym zväzom a Bonnom o vývoze plynu do Nemecka v r. 1969. Tým sa nadviazala úzka spolupráca medzi (západným) Nemeckom a Sovietskym zväzom a neskôr Ruskom v oblasti energetiky.