Vo februári tohto roku vyšiel vo vedeckom časopise Ecological Economics článok od známeho čílskeho ekonóma Manfreda Max-Neefa s názvom „The Good is the Bad we don’t do. Economic crimes against humanity: A proposal”, teda „Dobro je to zlo, ktoré nespáchame. Ekonomické zločiny proti ľudstvu: Návrh”. Prináša niekoľko zaujímavých myšlienok, ktoré stojí za to rozšíriť aj u nás.

Hlavnou témou článku sú ekonomické zločiny proti ľudstvu. Drvivá väčšina ekologických problémov pramení v samotnej povahe ekonomických procesov, ktoré v súčasnosti prebiehajú. A ich povaha je definovaná dominantnými ekonomickými teóriami uplatňovanými v praxi.

Súčasná mainstreamová ekonómia pochádza z neoklasickej ekonómie 19. storočia a princípov postavených na mechanickom pohľade na svet, kde ekonomika plní iba kvantitatívne ciele merané ukazovateľmi ako napr. HDP, ktorý sa stal fetišom a ktorý spôsobuje veľké škody.

Tento pohľad na svet vidí prírodu ako subsystém ekonomiky, ktorého jedinou úlohou je poskytovať zdroje pre výrobu. A je to tento pohľad neoklasickej ekonómie, ktorý vychováva a formuje ekonómov, a preto súčasní ekonómovia nerozumejú reálnemu svetu. Nechápu previazaný vzťah ekonomiky, prírody a spoločnosti.

Fakt, že príroda je o 4,5 miliárd rokov staršia ako naša súčasná industriálna spoločnosť, neberú do úvahy. Žiaľ tento fakt platí aj pre väčšinu slovenských ekonómov. Povaha a štruktúra ekonomického vzdelávania v našej krajine sa nesie práve v tomto duchu.

Manfred Max-Neef pomenúva tri základné charakteristiky súčasnej mainstreamovej ekonómie ako koreňové príčiny ekonomických zločinov proti ľudstvu:

1. Posadnutosť rastom s exponenciálnym rastom spotreby.

2. Akceptovanie externalít (pozn. externality sú náklady, škody alebo výhody, benefity tretej strany, ktorá nie je súčasťou transakcie; napr.: zaplatím za benzín, ale spôsobím znečistenie, ktorého následky/náklady nesú aj tí, čo sa so mnou nevezú) ako spôsobu zbavovania sa zodpovednosti ekonomických procesov za dopady na prírodu a spoločnosť.

3. Makroekonomická zvrhlosť, pri ktorej sa strata prírodného dedistva vykazuje ako nárast príjmu.

Pre násilné zločiny proti ľudskosti (crimes against humanity) bol zriadený Medzinárodný trestný tribunál so sídlom v Hágu (International Criminal Court). Definície zločinov proti ľudskosti sú obsiahnuté v Rímskom štatúte tohto súdneho dvora. Pre ekonomické zločiny však ešte takéto definície neexistujú.

V 80-tych a 90-tych rokoch štrukturálne reformy vynucované inštitúciami ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond spôsobili enormné utrpenie miliónov ľudí v mnohých krajinách. V súčasnosti sú už aj mnohí obyvatelia západných krajín vystavení takémuto utrpeniu — strata bývania, úspor, nezamestnanosť.