Ondrej Dostál (slovenský komentátor a analytik, kandiduje do EP za trojici občanských pravicových stran — pozn. DR) sa vo svojom ostatnom blogu snažil brániť pred tým, aby jeho euroskepticizmus niekto nemiešal s vyšinutou kritikou únie, ktorú dnes na Slovenskú šíria Slobodný vysielač, stalinisti zo Vzdoru a potulní kazatelia v parlamente. Ondrej má smolu, trochu ho ľutujem, no zároveň sa teším, nech vidí, aké to je, keď vám okolie podsúva názory, ktoré nezdieľate.

Zároveň však Ondrej Dostál používa tú istú metódu. Na bilboardoch bojuje proti socializmu, pričom vie, že EÚ je dnes v rukách pravice a pravdepodobne to tak ostane naďalej. Ondrej Dostál si zrejme myslí, že regulácia je socializmus, socializmus je komunizmus, a teda regulácia je prvým krokom do gulagu. Dúfal som, že argumentácia z 90. rokov už zmizla, no ona iba dostatočne zostarla na prvý lifting.

Ondrej Dostál a ostatní príčetní euroskeptici musia vidieť jednu vec. Žiadne ekonomické laboratória v strednej Európe nevznikli. Spôsob, akým spravujeme naše štáty je jednoducho hanebný, sny o sociálnych a daňových experimentoch zahučali a je čas priznať si, že snahy o vybudovanie sviežej, exemplárnej novej Európy, poučenej z dvojitej skúsenosti diktatúr a inšpirujúcej zvyšok sveta sa nepodaril. V takejto situácii je boj za „národnú suverenitu“ sloganmi o zvrchovaných daniach iba dôkazom nepochopenia povahy sveta. Tvrdohlavé postoje viedli ikonu euroskeptikov Klausa k bláznovstvu. Dostál a ostatní sa k nemu ešte pred pár rokmi hlásili. No jeho dedičmi sú do veľkej miery aj pravicoví extrémisti, proruskí aktivisti, stúpenci ezoterickej demokracie, všetci, ktoré tieto zneisťujúce reči roky počúvali.