Som zhrozený z toho, koľko podporovateľov má na Slovensku Vladimír Putin. Ešte viac ma desí, keď vidím, čo všetko mu jeho obdivovatelia prisudzujú. Neobdivujú ho preto, lebo premenil Rusko na normálnu európsku krajinu, pretože to nedokázal a ani to nechce. Neobdivujú ho ako človeka, ktorý by urobil z Ruska sociálne spravodlivú spoločnosť, krajinu, kde má človek hodnotu aj vtedy, keď nechodí v sprievode vorov v zakone a nevlastní ropovody. V Putinovi vidia pomstiteľa, muža, čo „postavil Rusko na nohy“ a obnoví poriadok, úctu k starším a „tradičné hodnoty“.

Mnohí z jeho fanúšikov v Moskve nikdy neboli. Škoda, videli by neonacistov chlastať z fľašiek vodku pri východoch z metra, reštaurácie strážené ozbrojenými mužmi, staré ženy predávajúce obaly z masla, krajinu, kde do mňa na prechode vrazilo auto, šofér vyšiel a mieril na mňa pištoľou, aby som vypadol z cesty. Keby niekedy išli do Moskvy a hovorili s umelcami a básnikmi, tak by pochopili, že nebezpečenstvo súčasného Ruska nie je v jeho nepredvídateľnosti-tú pomenoval Dostojevskij predtým, ako sa psychológia ruského človeka premenila v očiach rusofilov na zdroj duchovnosti, ale v tom, že všetci majú spoločnosťou vopred určenú úlohu.

↗

Je otázkou, zda není Putin více symbolem než viníkem, důsledky jeho vládnutí jsou ale zřejmé. Fotomontáž archiv DR

Vladimír Putin rozdelil ľudí na fašistov a komunistov. Svojich stúpencov mobilizuje mýtom o pokračujúcej Veľkej vlasteneckej vojne. V jeho svete majú autentické politické presvedčenie iba fašisti a komunisti, iba oni dokážu po nedeľnom obede zobrať poľovnícku pušku a ísť zabiť svojho suseda, všetci ostatní sú niekým platení. Putin zhypnotizoval Rusko a teraz sa pokúša o to isté v Európe. Rusko bolo podľa neho a jeho stúpencov ponižované, vykradnuté a ohovárané, tak ho treba pomstiť. No Putin a jeho obdivovatelia zabúdajú, že Rusko vynikalo a vyniká nad ostatnými národmi Európy práve v schopnosti decimovať, ponižovať a šikanovať svojich vlastných občanov. Nijaká iná krajina Európe v s výnimkou nacistického Nemecka sa nesprávala k svojim obyvateľom tak, ako Rusko. Žiadna americká mimovládka pôsobiaca v Rusku nespôsobila krajine takú škodu, ako jej vlastní predstavitelia. Cárskemu pravosláviu, boľševikom a Putinovi sa podarilo presvedčiť milióny ľudí o tom, že život má hodnotu iba vtedy, ak vám ho niekto zoberie v mene vašej záchrany. Pred hérezou, revizionizmom, alebo sympatiami s liberálnymi hodnotami.

Vďaka tejto logike sa pohybuje Rusko od čias Zlatej hordy medzi extrémami. Raz vedie eschatologické vojny s Mongolmi, inokedy s nacistami, dnes s našou dekadenciou. Putin si podobne ako Kotleba a podobní myslí, že Európa je civilizáciou buzerantov vyznávajúca vykastrovaný ideál demokracie. Keďže ani my nežijeme v exemplárnych demokraciách, odpočúvame sa, účastníme sa podvodných vojen v Iraku, mučíme, popravujeme lacnými liekmi a trávime desať hodín denne pred televízormi, vzniká dojem, že Západ a Rusko sú dve rovnocenné časti sveta, ktoré si nemajú čo vyčítať. Podľa tejto logiky robia aj jedni aj druhí iba to, čo potrebujú pre svoju stále slávnejšiu prítomnosť v dejinách, robia to bezohľadne, dronmi v Jemene, komandami na Kaukaze, hackermi na sieťach. Demokracia vyzerá popri zrozumiteľnom fašizme, komunizme, cárizme a imperializme ako psychiatrický pacient žijúci po jadrovom holokauste vo svete ovládnutom zombies.

Demokrat je nerozhodný, v Eurovízii podporí rakúskeho buzeranta len preto, že sa „mu to páči“ a nevie sa biť. Demokracia v očiach mnohých predstavuje stratu času, stojí veľa peňazí a spotrebuje tisíce bilboardov. Zo žiadneho demokratického politika ešte nikto nemal erekciu, za žiadneho z nich, s výnimkou Churchilla, nechceli umierať všetky vrstvy bez ohľadu na majetok a pôvod. Demokracia je pritom spolu s Eurovíziou jediná vec, ktorou sa líšime od zvyšku sveta. Dve vojny nás ukázali, že sa nedokážeme vyvraždiť tak dôsledne, aby sme sa zbavili tých, ktorých nemáme radi. Naučili sme sa spolu žiť. Katolíci, homosexuáli, luteráni, židia, moslimovia, imigranti aj obyvatelia Humenného. Jasné, že máme problémy, že si o sebe hovoríme vtipy a ohovoráme sa, jasne že tí, čo démonizujú islam pozerajú youporn arabské amatérske videá, no nechodíme v maskáčoch, okrem Kotlebovho dementného personálu. Nestrieľame sa za zlé parkovanie a keď niekto vo voľbách prehrá, tak odíde bez toho, aby sa nedohodol s kamošom, že nech to zoberie na chvíľu on, aby mu podržal flek. Určite je to málo, no keď vidím ksichty z dočasnej vlády nejakej juhoukrajinskej diery, alebo fašistov z Pravého sektora, popri ktorých vyzerajú Piťovci ako prešľachtená kasta trubadúrov, tak je jasné, že to je iný svet.

Demokracia odmietla bipolárny model sveta, kde majú pravdu iba fašisti, alebo komunisti a naučila nás, že sloboda je cennejšia, ako ideológie. Sloboda nie je refrén z pesničky, ani patetický výkrik Mela Gibsona z Braveheart, ale výsledok troch tisícov rokov premýšľania o hodnote človeka. Fašizmus a komunizmus nikdy nikoho neoslobodili. Demokracia nám umožnila kultivovať osobnú a spoločenskú slobodu a vybudovať sociálne spravodlivejšie krajiny. Nie je to také, aké by to malo byť a aké to môže byť, ešte stále je príliš veľa ľudí bez práce a bez vzdelania, no určite je to lepšie ako svet bipolárnej ideologickej poruchy fašistov a komunistov. Demokracia je naša tretia cesta, naša najdôležitejšia kultúrna tradícia a má takisto svojich padlých a hrdinov. Ukrajina a Rusko dnes svojim konfliktom urážajú všetkých, čo padli v druhej svetovej vojne, zneužívajú ich pamiatku a zabúdajú, že desiatky miliónov Rusov a Ukrajincov nepadli za Stalina, ale za slobodu. To je dnes v oboch krajinách najhodnotnejším dedičstvom a verím, že Rusi a Ukrajinci sa zbavia toxických mýtov a premenia svoje krajiny na normálne európske demokracie.