Ani komunista, ani fašista

Michal Havran

Současné dění na Ukrajině a atmosféra v Rusku nám rovněž připomínají, jak nesamozřejmá a stále cenná a je v dnešním světě demokracie západoevropského typu — a to i se svým konzumem či účastí na podvodných válkách.

Som zhrozený z toho, koľko podporovateľov má na Slovensku Vladimír Putin. Ešte viac ma desí, keď vidím, čo všetko mu jeho obdivovatelia prisudzujú. Neobdivujú ho preto, lebo premenil Rusko na normálnu európsku krajinu, pretože to nedokázal a ani to nechce. Neobdivujú ho ako človeka, ktorý by urobil z Ruska sociálne spravodlivú spoločnosť, krajinu, kde má človek hodnotu aj vtedy, keď nechodí v sprievode vorov v zakone a nevlastní ropovody. V Putinovi vidia pomstiteľa, muža, čo „postavil Rusko na nohy“ a obnoví poriadok, úctu k starším a „tradičné hodnoty“.

Mnohí z jeho fanúšikov v Moskve nikdy neboli. Škoda, videli by neonacistov chlastať z fľašiek vodku pri východoch z metra, reštaurácie strážené ozbrojenými mužmi, staré ženy predávajúce obaly z masla, krajinu, kde do mňa na prechode vrazilo auto, šofér vyšiel a mieril na mňa pištoľou, aby som vypadol z cesty. Keby niekedy išli do Moskvy a hovorili s umelcami a básnikmi, tak by pochopili, že nebezpečenstvo súčasného Ruska nie je v jeho nepredvídateľnosti-tú pomenoval Dostojevskij predtým, ako sa psychológia ruského človeka premenila v očiach rusofilov na zdroj duchovnosti, ale v tom, že všetci majú spoločnosťou vopred určenú úlohu.

×