V apríli 2014 uplynie 50 rokov od smrti Karla Polanyiho, jedného z najvplyvnejších sociálnych a ekonomických filozofov. Jeho dielo sa spomína dnes pomerne často najmä v súvislosti so štrukturálnou krízou kapitalizmu a kritickou reflexiou úlohy štátu vo vzťahu k trhovej ekonomike.

V slovenskom prostredí je dielo Polanyiho trochu opomínané — tento dlh sa však snaží splatiť Metodologická sekcia pri Slovenskej sociologickej spoločnosti, ktorá pripravuje k  dielu Karla Polanyiho na jeseň tohto roku tematickú konferenciu.

Život Karla Polanyiho by bol vhodným námetom na román o stredoeurópskom intelektuálovi 20. storočia. Narodil sa v roku 1886 vo Viedni v židovskej stredostavovskej rodine, študoval v Budapešti kde získal titul doktora filozofie.

Počas prvej svetovej vojny bojuje na ruskom fronte, vracia sa do Maďarska, a pod tlakom politických udalostí po vzniku Maďarskej republiky rád sa uchýli do Rakúska. Presvedčením republikán a sociálny demokrat je Polanyi ovplyvnený fabiánskym socializmom.

V Londýne sa živí písaním ekonomických a politických komentárov a prednáša v rámci takzvaného Robotníckeho vzdelávacieho spolku a po vypuknutí druhej svetovej vojny sťahuje na východné pobrežie USA, učí vo Vermonte a neskôr na Columbia University. Pretože je Polanyiho manželke, aktívnej komunistke, odopreté americké vízum, odchádza bývať do Kanady a na univerzitu do New Yorku dochádza spoza hranice.

Karel Polanyi začal písať svoje kľúčové a najznámejšie dielo Veľká transformácia v rokoch v Anglicku a knihu dokončil v roku 1944 v USA. Prvý dojem, ktorý z knihy súčasný čitateľ získa je jej „aktuálnosť“.

Vplyv, ktorý Veľká transformácia mala a má na spoločenské vedy by určite bolo možno kvantifikovať počtom citačných indexov a referencií (údajne patrí k najcitovanejším prácam v sociálnych a humanitných vedách v 20. storočí). Toto však nie je potrebné, pretože každý čitateľ má šancu sám oceniť kvality textu.

Podľa Karla Polányiho príčinou ekonomických, politických a sociálnych problémov prvej polovice 20. storočia bol ekonomický liberalizmus a úsilie prenechať ekonomickému systému možnosť samoregulácie. Samoregulujúci trh však rozvracia tradičné spôsoby produkcie a života a preto je vo svojich konzekvenciách fatálny systém.

Aby nedošlo k úplnému rozvratu spoločnosti, štát je sám prinútený vytvoriť si proti trhu obranný a regulačný mechanizmus. Kapitalizmus voľného trhu definitívne končí v 20. a 30. rokoch 20. storočia po tom čo fungovanie „samoregulujúcich“ sa síl spôsobuje rozvrat hospodárstva a krízu.

Hlavná línia Polanyiho argumentácie je kritika klasickej politickej ekonómie, ktorej predstavitelia (napríklad Adam Smith, Thomas Malthus, David Ricardo) formujú paradigmu ekonomického neoliberalizmu.