Odchodom troch poslancov z SDKÚ-DS a vznikom Aliancie za rodinu sme sa stali svedkami zrodu novej pravice. Vašáryová, Žitňanská a Beblavý boli pre mnohých poslednými dôvodmi, prečo voliť stranu, kde je napríklad taký Kaník. Trojica predstavovala sentimentálne napojenie na bratislavský kultúrny establišment.

Toto obdobie skončilo a ani Frešovo víťazstvo v Bratislave, zatienené nástupom neonacistickej pravice, nedokázalo zastaviť rozkladné procesy v strane. Odchod bratislavského krídla v čase Kotlebovho úspechu a požiadavky na referendum zo strany radikálnej kresťanskej pravice vytvorilo v slovenskej politike novú situáciu, poznačenú apokalyptickou imagináciou.

Zo sedemnástich, alebo koľkých, "pravicových" kandidátov na prezidenta sa ani jeden nevyjadril proti siliacemu tlaku politického katolicizmu. Nikto z nich nepovažoval v čase "vianočných trhov a charity" za dôležité upokojiť liberálneho voliča. Kňažko, Kiska, Procházka a ich poradcovia z prostredia bratislavskej ľavice ostali zaskočení spôsobom, ako im KBS na tri doby určila tému volieb. Keďže sa to udialo bez akéhokoľvek odporu, necelé dva mesiace po košickom pochode máme na scéne metapolitické zoskupenie Aliancia za rodinu s požiadavkou diskriminačného referenda. S otázkou ústavne zakotveného vedúceho postavenia tradičnej rodiny bude konfrontovaný každý a do konca roka sa politická agenda zmení na súťaž, kto deportuje viac Rómov a kedy bude referendum proti buzerantom.

Porážka a odchod osobností liberálnej ľavice z prostredia SDKÚ je po odstavení Radičovej dôkazom toho, že všetky pokusy o vytvorenie osvietenej a progresívnej strany s európskym étosom a sociálnou empatiou skončia fiaskom, pokiaľ ich nebudú sprevádzať funkčné sociálne politiky. Dnes, po rozpade sociálneho štátu, ktorý okrem iného udržiaval v prevádzke racionálne mechanizmy sociálneho zmieru dochádza na Slovensku ku kognitívnej kontrarevolúcii. Voliči sa preskupujú k nositeľom utópií a iracionálnych prvkov.

Nevysloveným motívom pokusov o zmenu ústavy je odmietnutie ideálu Republiky, princípu ústavnosti a viery v rovnosť ľudí pred zákonom. Požiadavky budúcej slovenskej Tea Party sú prvým krokom k Reštaurácii. Uvoľnené miesto suveréna nahradzuje v plebejských demokraciách inštalácia personifikovanej morálky do ústavy. Je to v súlade s predstavami o tom, že stredná Európa sa z literárneho pocitu premení na srdce kresťanského kontinentu. Chorvátsko, Rakúsko, Taliansko, Slovensko, Poľsko a časť Pobaltia izolujú dekadentný západ od schizmatického východu tým, že presadia legislatívnu organizáciu šťastia a intimity. Symbolicky tak na viacerých úrovniach dochádza k vyrovnaním sa s rozpadom C. K Monarchie a kolaboráciou.

Nová pravica Škripeka, Kuffu, KBS, Alternatívy za rodinu a ĽSNS, zmes kresťanských šarlatánov a politickej ortodoxie je v skutočnosti najstaršou podobou pravice, takou, ako vždy bola. SDKÚ a spol. nebudú hrať v tejto novej distribúcii žiadnu úlohu. Porážka liberalizmu je na Slovensku chronickou chorobou a zatiaľ skončila vždy občianskou vojnou. Dúfajme, že tí, ktorí tento spor vyvolali si to uvedomujú. Mali by vedieť aj to, že kultúrna vojna, ktorú rozpútali môže mať skutočné obete. Nie v samoúčelnom preskupovaní poslancov, ale vo vychýlení spoločenskej atmosféry smerom ku konfrontácii. Inými slovami tam, kde sme už boli v našich dejinách to príliš často na to, aby sme si mohli dovoliť luxus ponižovania ktorejkoľvek skupiny obyvateľstva len preto, že nezdieľame ich snahu prežiť v tomto svete aspoň trochu šťastný život.