V Banskej Bystrici sa stal županom retronacista Marián Kotleba, ktorý získal bez kampane viac ako 70 000 hlasov. „Štandartné strany“ sa od hádajú, kto za to môže. Je to zbytočné. Pred druhým kolom nevznikla protifašistická koalícia a dnes sa zdá, že jej na jej vznik neskoro. Otázne je, či by jej vznik a porážka Kotlebu iba neposunuli problém o pár mesiacov, k najbližším voľbám.

Neoľudák totiž nevyhral voľby na tom, že by útočil na svojich politických protivníkov. Útočil, už roky a fyzicky na Rómov, o ktorých sa „štandardné strany“ zaujímali iba ako o lacnú zásobáreň volebných hlasov. Útočil na odkaz SNP, nazýval ho teroristickým pučom v čase, keď „štandardné“ strany dosádzali do Ústavu pamäti národa ľudáckych historikov.

Najzrozumiteľnejším posolstvom z týchto nezrozumiteľných volieb je vstup neonacistickej pravice do veľkej politiky. Jej myšlienky sa v sociálne rozloženom a frustrovanom prostredí šíria ako zmes intríg a rodinného tajomstva. Zodpovednosť za Kotlebu nesú všetky veľké strany. Nie sú schopné ponúknuť žiaden model integrácie Rómov, udržiavajú v majoritnom obyvateľstve predsudky a mýty, pracujú so strachom.

Marián Kotleba bol pešiakom štandardných strán, nechávali ho robiť špinavú prácu, pochodovať s fakľami a hulákať nacistické heslá. Dnes sú politici v šoku z toho, že sa do politiky vrátila politika, ktorá podľa zaužívaného modelu slúži ako kulisa k biznisu.

Chceli by ho izolovať, no v skutočnosti sa dostali do izolácie oni sami. V povstaleckom kraji, týždeň po výročí Novembra, dostal establišment kopačku Doc Martensom. Potvrdilo sa, že zatiaľ jedinou životaschopnou alternatívnou voči súčasnému systému je neonacizmus. A v takejto konštelácii sa za súčasť establišmentu musí považovať každý, kto chodil aspoň na základnú školu.