V Česku máte hatemanov, na Slovensku máme županov. Na post jedného takého župana ale v práve prebehnutých víkendových župných voľbách kandidoval prvotriedny hateman — Marián Kotleba, predseda Ľudovej strany Naše Slovensko, lokálneho mutanta českej DSSS. Tento hateman dostal v prvom kole podporu od takmer 5 % populácie Banskobystrického kraja, čo mu vynieslo druhé miesto medzi kandidátmi a účasť v druhom kole za dva týždne.

Presne povedané, volilo ho vyše 26 000 oprávnených voličov a so ziskom 21,3 % skončil za víťazom prvého kola Vladimírom Maňkom, podporovaného príliš veľmi širokou koalíciou Smeru, KDH, SMK, SMS, ĽS, HZD a Strany zelených. Verejnosť je náhle prekvapená, odkiaľ sa mohla vziať podpora explicitnému rasistovi. Táto reakcia vykazuje niekoľko zaujímavých rysov hodných povšimnutia.

V prvom rade je zaujímavé, ako rýchlo sa pravicoví komentátori do jedného zhodli, že vinník je jasný. Za všetko môže — už nie Husák — ale Robert Fico. Jeho výrok, že Kotleba je problém slovenskej pravice, sa stretol s vlnou pobúrenia. Pritom má racionálne jadro: post mortem uctievači farárov Hlinku a Tisa sú extrémom pravicového politického spektra. Preto by sa mali tieto strany zamýšľať nad tým, v čom urobili chybu, že dali priestor tejto novej, hnedej pravici.

Isté indície toho, že sa domnievajú, že chybu neurobili, sa vyjavili hneď po voľbách — Pavol Frešo, kandidát na župana a predseda SDKÚ sa začal seriózne zaoberať programovými prienikmi s Oskarom Dobrovodským, ktorý kandidoval v prvom kole s rétorikou o neprispôsobivých a asociálnych občanoch. Zdá sa teda, že slovenská pravica hnedne a nechystá sa to v najbližšom čase problematizovať.

Po druhé, slovenská pravica prejavuje aj po týchto voľbách neschopnosť adekvátne interpretovať vlastný neúspech. Ako som už uviedol, hlasy pravicovej verejnosti unisono poukazujú na to, že ide o problém Ficov a oni s tým nemajú nič spoločné, hoci pri večernom pohári vína si v domácnosti na Rómov tiež schuti zanadávajú.

Aj jeden z Kotlebových protikandidátov — Ľudovít Kaník — si politické body zvyšoval výrokmi o neprispôsobivých občanoch. Dokladá to jednoduchú a nepríjemnú pravdu: v boji s neonacizmom je už neskoro hrať sa na slušných a morálnych, pretože na Rómov sme sa rozhodli srať kolektívne.

Impotencia Smeru (rovnako ako bloku pravicových strán) uznať svoj diel chyby na vzostupe anticigánizmu, má jediné pozitívum v tom, že otvára priestor pre dôslednú kritiku zľava. To je však len slabá útecha.

Čo je teda najdôležitejšie, prekvapenie slovenskej verejnosti je prekvapením zo seba samej. Hoci sa to zvnútra zdať nemusí, slovenská spoločnosť sa potichu skrz-naskrz fašizuje. Istá miera rasizmu sa stala normou vo všetkých segmentoch spoločnosti.

Slovenská spoločnosť má veľký problém sama so sebou, nie s nejakou skupinou alebo s nejakým konkrétnym jedincom. Je rasistická a začala to pomaličky zisťovať až teraz. Je teda správne uznať, že Fico sa mýli vo výroku, že Kotleba je výlučne problém pravice, ale tento výrok odkrýva časť skladačky obrazu o dynamike slovenskej spoločnosti.

Namočení sme v tom všetci až po uši. Bez výnimky. Kopať do slabých a tvrdiť, že si za to môžu sami, bol predsa ešte prednedávnom celkom obľúbený šport.

Ešte raz: 26 000 hlasov je takmer 5 % obyvateľov Banskobystrického kraja. Naozaj si myslíme, že v iných krajoch sa týchto 5 % nenájde? Nekúpili sme práve Kotlebovi vstupenku do parlamentu? A sebe samým vstupenku do lunaparku nenávisti?