Ostatný pondelok sa ministri financií eurozóny dohodli, a Grécko dostane pol roka zdržiavanú tranžu pôžičky. Respektíve, malo by dostať. Myseľ traumatizovaná guľometnou paľbou nezmyslov o „lenivých Grékoch“ a „kríze spôsobenej nezodpovednou rozpočtovou politikou“ sa pri tejto správe zatemní spravodlivým hnevom, tlak stúpa, krv búši v sluchách... Pokoj. Najprv si zopakujme fakty.

Uvoľnené peniaze nepôjdu na „ štedré platy“ a „dôchodky“, ale predovšetkým na splatenie pohľadávok voči veriteľom a do bánk. A v druhom rade, na udržanie aspoň rudimentárnych funkcií gréckeho štátu, pretože bez nich by nedokázal ďalej žmýkať obyvateľov. Z toho vyplýva druhý bod — záujem Grécka (nedajbože Grékov) je v celej tejto rovnici až kdesi úplne vzadu. Po tretie, nejde o nové peniaze, ale o splátku už schválenej pôžičky. A nakoniec, drámu sprevádzajúcu uvoľnenie tranže nespôsobili Atény, ktoré „zas niečo nesplnili“. Dva týždne trvajúce intenzívne vyjednávania, ktoré sa opakovane ocitali na pokraji krachu, si spôsobili medzinárodní veritelia sami. Udalosti ich dobehli, a musia čeliť nepríjemnej realite. Plán, ktorý Grécku načrtli, nefunguje.