Po rozhodnutí Nemeckého ústavného súdu vo veci Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) a po oznámení prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB), že centrálna banka poskytne neobmedzenú likviditu ohrozeným juhoeurópskym krajinám, zavládla vlna eufórie. Nadšenie však nie je na mieste. Pri oboch rozhodnutiach sa prehliada to, čo sa píše malým písmom. Čo je však ešte dôležitejšie, nefungujú hospodárske politiky, ktorých plnenie je podmienkou prístupu k zdrojom z ESM a ECB.

Nemecký ústavný súd 12. septembra vyhlásil, že ESM je v zásade v súlade s nemeckou ústavou. Podpis zmluvy o ESM však podmienil. Po prvé, horná hranica finančných záväzkov Nemecka v ESM nesmie bez súhlasu nemeckého parlamentu prekročiť 190 mld. eur. Po druhé, nemeckí zástupcovia v ESM budú musieť nemeckému parlamentu sprostredkovať „obsiahle informácie“. Táto druhá podmienka snáď prinesie trochu viac svetla do fungovania ESM, ktoré by inak bolo prakticky mimo verejnej kontroly. Mimoriadne právomoci ESM bez patričnej demokratickej zodpovednosti sú jedným z mimoriadne problematických elementov druhého eurovalu.