Udržateľný rast, štrukturálne reformy, pracovné miesta, menej byrokracie, sociálny model, inovácie, federácia, členské štáty, dôležitosť Európskeho parlamentu, demokracia, ľudské práva, globálne postavenie EÚ... to všetko pomiešať, zahustiť volaním po väčšej jednote a zodpovednosti, a máme výživný nominačný prejav.

Isteže. Predseda Európskej komisie nie je americkým prezidentom. Europarlament nie je Kongresom. A medzi nami federalistami idú také reči, že aj preto EÚ nie je v mnohých aspektoch Spojenými štátmi — ale to len na okraj. Aj tak bol Barrosov prejav o stave únie politickou udalosťou, ktorej na mediálnom lesku ubralo len to, že sa odohrala v hektickú európsku stredu (banková únia, rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, holandské voľby…).