Každým dňom Európska únia nalieha čoraz nástojčivejšie na grécku vládu a parlament, aby prijali ešte drastickejšie úsporné opatrenia. Je to systematické zbavovanie moci gréckych demokratických inštitúcií. Z hľadiska gréckych strán sa podľa všetkého už dosiahli hranice znesiteľného. Z hľadiska verejnosti v Grécku sú hranice dávno prekročené. Objavujú sa prvé náznaky, že isté politické sily v krajinách jadra EÚ by nedbali Grécko z eurozóny vypudiť.

Súčasná grécka vláda nečerpá svoju legitimitu z volieb. Je výsledkom tlakov EÚ, aby sa sformovala vláda národnej jednoty — tá má presadzovať agendu veriteľov, čiže agendu šetrenia. Vláde predsedá Lukas Papademos. Bývalý guvernér gréckej centrálnej banky a bývalý podpredseda Európskej centrálnej banky sa teší dôvere finančného sveta a popredných politických síl v EÚ. Po prvýkrát od pádu vojenskej diktatúry v roku 1974 sa vďaka Papademosovi dostali do vlády členovia krajne pravicovej strany LAOS. Mimo tejto vlády národnej jednoty ostali iba ľavicové strany.

Aj v Taliansku vyvinula EÚ rovnako silný tlak, aby Sivlia Berlusconiho nahradil bývalý eurokomisár Mario Monti. Na rozdiel od Grécka sa talianska vláda prezentuje ako vláda technokratov. Sedia v nej ale ministri, ktorí predtým riadili banky. Preto by bolo skôr namieste hovoriť o vláde bankárov. Podľa gréckeho filozofa Stathisa Kouvelakisa „nastolenie najprv Papademosa a potom Montiho možno považovať za prevrat bez preliatia krvi, zosnovaný a realizovaný lídrami eurozóny a bankármi, ktorých sú noví premiéri autorizovanými zástupcami“.