Na samite 8. a 9. decembra prijali lídri a líderky EÚ nový záchranný plán. Jeho cieľom je inštitucionalizovať úsporné opatrenia, hoci ich výsledky boli doposiaľ vcelku katastrofické. Napriek tomu prevláda presvedčenie, že viac rovnakej medicíny pomôže. Keďže voliči by predpísaný recept asi nekvitovali, parlamenty sa obchádzajú. Británia s plánom nesúhlasila, a tak dvadsaťšesť zvyšných členských štátov podpíše osobitnú dohodu s novými ustanoveniami úsporných opatrení.

Už pred samitom nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy zas raz prízvukovali, že cestou z krízy je iba viac šetrenia. Takéto uvažovanie vychádza z predpokladu, že príčinou krízy sú nadmerné verejné deficity. Tento predpoklad je ale nesprávny. Medzi krajiny najviac zasiahnuté krízou patria krajiny, ktoré mali pred krízou rozpočtové prebytky resp. len veľmi malé rozpočtové deficity — napr. Írsko či Španielsko. Nadmerné súkromné úverovanie a realitné bubliny boli ústrednou príčinou finančnej krízy v oboch krajinách.

Juhoeurópske krajiny nahromadili enormný súkromný a verejný zahraničný dlh, aby mohli financovať obrovské deficity svojho bežného účtu a obchodnej bilancie. Mzdová deflácia v Nemecku a nedostatok priemyselnej politiky na úrovni EÚ v prospech periférie Únie rozhodným spôsobom prispeli k zhoršovaniu bilancie zahraničných účtov juhoeurópskych krajín.