Na Slovensku povstala ulica. Reakční komentátori neprekvapivo ohŕňajú nosom — nevonia im rôznorodosť davu, nejasnosť požiadaviek, naivita. Zaplatení i dobrovoľní mudrlanti sa snažia diskreditovať organizátorky a organizátorov. Chvalabohu sú takéto komentáre a snahy vedľajšie.

Najpodstatnejší ostáva fakt, že ľudia sa hnevajú a legitímne búria proti skorumpovanému režimu. Ulica nekandiduje do parlamentu a je úplne normálne, že je amorfná a nemá sformulovaný vyšperkovaný program. Samotný jej tlak dokáže meniť politiku, čoho snáď už skoro budeme svedkami.

Ale nie(len) o tom som chcel. Aj pre Slovensko je aktuálne mimoriadne dôležitá iná bitka a iná ulica. Rozhoduje sa o osude Grécka. Jeho vláda musí v priebehu niečo viac ako mesiaca splatiť takmer pätnásťmiliardový dlh. Bez balíčka peňazí od EÚ a Medzinárodného menového fondu to nedokáže. Podmienkou schválenia 130-miliardovej pomoci sú ale ďalšie škrty v mzdách a dôchodkoch.

Diskusia o tom, kto a čo za krízovú situáciu v Grécku môže, je bezo sporu zaujímavá. Vlády na čele Helénskej republiky určite robili chyby. Ale príklad zvyšných krajín európskej periférie dokazuje, že aj pri iných štýloch hospodárskej politiky je výsledkom kríza. A že samotné členstvo v hospodársky rôznorodej menovej únii je zdrojom problémov.