Chelsea Manningová bola od roku 2009 vojačkou v Iraku. Mala prístup k mnohým armádnym a vládnym materiálom, okrem iného k depešiam z jednotlivých amerických ambasád a samozrejme k detailným zápisom z vojnového diania. Bola svedkom toho, že americká armáda nepriznáva všetky úmrtia civilistov, ktoré spôsobila, a že prichádza k vojnovým zločinom, k zabitiam civilistov bez príčiny, bez zjavného ohrozenia amerických vojakov (ako ukazuje neskôr publikované video amerických vojakov z helikoptéry, ktorí sa zabávajú nad tým, ako strieľajú do náhodných ľudí na ulici a do sanitky, ktorá ich prišla zachrániť).

Takéto materiály, teda dôkazy o amerických vojnových zločinoch, spolu s depešami z ambasád, ktoré zas obsahovali mnohé detaily o korupčných, nezákonných a iných praktikách amerických zastupiteľov vo svete, poskytla serveru WikiLeaks, vtedy vedenému Julianom Assangeom. Vtedy sa začína história prenasledovania tak Assangea ako aj Manningovej.

Po zverejnení materiálov bola takmer okamžite vystopovaná a sedem rokov strávila vo väzení, z toho jedenásť mesiacov na samotke. Pravdepodobne iba vďaka verejnej odozve nebola umučená. Po siedmich rokoch ako jeden zo svojich posledných úkonov jej Barack Obama skrátil trest a prepustil ju na slobodu. Assange medzitým unikal vydaniu do USA na ekvádorskej ambasáde v Londýne. Ekvádor mu síce udelil azyl, ale nemohol vycestovať z krajiny, pretože budovu ambasády sedem rokov obliehala britská polícia.

Tesne pred tým, ako ekvádorská vláda v rozpore s medzinárodným právom svojvoľne zrušila Assangeovi azyl, americký súd vzal znova do väzby Chelsea Manningovou, za to, že „odmieta vypovedať“ proti Assangeovi. Okrem toho jej za odmietnutie výpovede každodenne narastala pokuta — až do výšky štvrť milióna dolárov. Američania sa teda v princípe už nejakú dobu pripravovali na zozbieranie čo najväčšieho množstva materiálu na obvinenie a odsúdenie Assangea.

Toho z ekvádorskej ambasády zatiaľ násilím odvliekla polícia. Z absurdných dôvodov ho postavili pred súd, za to, že sa nezúčastnil na súdnom pojednávaní pred siedmimi rokmi, teda v dobe, keď unikal pred vydaním do USA a už požiadal o azyl na ekvádorskej ambasáde. Dôvod na nezúčastnenie sa súdneho pojednávania teda bol viac než dobrý a za normálnych okolností by odišiel s pokutou, sudkyňa mu ale naparila najvyšší možný trest, jeden rok väzenia, do toho v najťažšom väzení Belmarsh, väzeniu pre vrahov a zločincov.

Trest už ubehol, ale Assange vo väzení ostal. Teraz prebieha už len pojednávanie o jeho vydaní do USA. Tie mu hrozia kumulovaným trestom 175 rokov, pravdepodobne dostane rovno trest smrti, pretože súd sídli vo Virgínii, kde je táto praktika stále povolená.