Skutočná lyžovačka

Martin Beličák

Autor partnerského Poleblogu se na začátek lyžařské sezóny zamýšlí nad možnostmi, jak pojmou příslušnou zimní kratochvíli ekologičtěji a celkově s větší citlivostí k zatěžovaným lokalitám.

Pre dobrého lyžiara sa nedá ničím nahradiť ten pocit flow — tu a teraz pri carvingu, vznášanie sa na rannom prašane, či vyplavovaný adrenalín pri freeride, jednoducho poriadna lyžovačka.

Jej čas sa blíži, lyžiari skúmajú, čo do novej výbavy, kde sa oplatí lyžovať.

Slovensko patrí v počte lyžiarov k svetovým rekordérom — v slovenskej populácii lyžuje alebo snowborduje až 18 % populácie, čo nás radí celosvetovo na 11. priečku. Podľa prieskumu na portáli „aketatrychceme.sk“ lyžiarom na Slovensku chýba lepší prístup do strediska, viac parkovacích kapacít, modernejšie lanovky, či kvalitnejšie služby. 34,3 % respondentom chýba väčší počet zjazdoviek.

Požiadavky lyžiarskej obce sú jasné: plný komfort a bezpečnosť v  prírode, s bohatou infraštruktúrou lanoviek, reštaurácií a hotelov. Ako snáď každý šport, aj lyžovanie sa stalo egocentrickým útočišťom našich túžob po relaxe.

Vzťah lyžiarskej obce k lyžovaniu a s ním spojenej ochrany prírody len odzrkadľuje vzťah ľudí k prírode a jej ochrane. Ale aký je pohľad z druhej strany, zo strany prírody?

Lyžařská idylka. Foto 73.santi, WmC

Zjazdové lyžovanie sa dá označiť už v princípe ako neekologický šport, avšak, nie je lyžovanie ako lyžovanie.

Pred témou ekológie sa začína sklánať energetika, priemysel, doprava, ale aj cestovný ruch, ktorý sa podieľa ôsmymi percentami na globálnych emisiách skleníkových plynov. Lyžovanie alebo lyžiarske strediská a s nimi spojená kultúra nie je výnimkou, práve naopak.

Lyžovanie je priamo spojené s výstavbou lanoviek, hotelov, reštaurácií. Výroba snehu je závislá na vode, taktiež vytváranie odpadov, hustá automobilová doprava, hluk v strediskách, celá infraštruktúra vsadená do prírodného prostredia majú nemalý vplyv na biotopy.

Ďalším aspektom je používanie lyžiarskej výbavy zo syntetických materiálov, napríklad syntetické vosky na lyžiach, impregnačné materiály na oblečení a vôbec celá lyžiarska výbava ako brnenie rytiera.

Otázka je jednoznačná. Aký spôsobom eliminovať tieto vplyvy? Ako znížiť ekologickú stopu lyžiarov?

Na začiatku je to štátna ochrana prírody, a procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré by mali eliminovať veľkosť stredísk a ich zásah do ekosystémov, nielen v najvyšších stupňoch ochrany prírody. Účinnosť legislatívy je samostatná téma. K jej zmene v súčasnosti na Slovensku dochádza aj pod tlakom občianskeho sektora. Týka sa to najmä výrubu stromov, či nekonečný príbeh zonácie Tatier. Na každom dotknutom mieste je potrebné pristupovať dostatočne individuálne a citlivo.

V druhom prípade je to prístup lyžiarskych stredísk k ochrane prírody. V alpských strediskách existujú tzv. udržateľné lyžiarske strediska s prívlastkom Ski Green. V USA je to národná asociácia lyžiarskych stredísk, ktorá každý rok udeľuje ocenenia pre lyžiarske strediská — ceny pre udržateľné lyžovanie, či za inovácie v oblasti udržateľného lyžovania. Strediská využívajú lokálnu výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, vysoký energetický štandard v budovách, znižovanie tvorby odpadu, šetrenie vodou na výrobu snehu a podobne.

Avšak pristúpiť k udržateľnému lyžovaniu je možné aj inak. Čo tak snahu o nekonečné zdokonaľovanie služieb priškrtiť? Čo tak miesto rozširovania reštaurácií schopných uspokojiť každého, pristúpiť k striedmejšiemu rozvoju — k menším chatám s ponukou jedného poctivého jedla od lokálneho výrobcu? Čo tak podpora podhorskej obce k budovaniu vlastných ubytovacích kapacít, ako sú menšie apartmány v objektoch obce, či podpora ubytovania u miestnych obyvateľov? Miesto hudby na kopci len ticho prírody? Miesto rozširovania zjazdoviek freeride v prašane. Miesto hustej siete vlekov majestátne výhľady na panenskú prírodu?

Žiadny lyžiar nechce stáť v rade na vleky, neželá si preplnenú zjazdovku. Ukazuje sa, že naše hory nie sú schopné uspokojiť dopyt, nedajú sa totiž nafúknuť, jednoducho, nie sú to Alpy.

Riešením nie je zvyšovanie prepravných kapacít a budovanie veľkých hotelov. Nebezpečné, preplnené svahy si neželajú ani lyžiarske strediská. Riešením môže byť podpora štátu malých a stredných lyžiarskych stredísk. Budovanie infraštruktúry, avšak nie megalomanským spôsobom, aké zažívajú Vysoké a Nízke Tatry, ale skôr s ohľadom na okolitú prírodu a veľkosť hôr. No a taktiež rozvoj bežeckých tratí alebo bezpečných skialpinistických trás.

Môžeme sa rozhodnúť mať lyžiarske strediská ako veľké mestá so všetkým ako v naozajstných mestách alebo nechať pôsobiť kolorit prírody, bez ktorej lyžovačka nie je lyžovačkou.

Texty vycházející v rámci víkendové rubriky Dopis ze Slovenska jsou přebírány z webu Poleblog.sk, partnerského média DR na Slovensku.

    Diskuse (0 příspěvků)