Určite už asi každý počul dookola opakovanú mantru o tom, že ak sa bude dariť firmám, tak sa bude dariť aj zamestnancom. Túto myšlienku opakujú slovenskí politici a rôzni vraj nezávislí ekonomickí analytici už desaťročia. V USA a na našom kontinente sa táto myšlienka znižovania daní a škrtania reguláci presadila s nástupom Thatcherizmu a Reagonomiky. Teória bola s istým zjednodušením definovaná ako „Trickle-Down economics“, po našom „ekonómia pretekajúcich pohárov“.

Čiže, ak sa naplní pohár majiteľom kapitálu, tak zbytok pretečie aj tým nižšie postaveným a aj ich poháre budú naplnené, čím celá spoločnosť zbohatne. Cestou k cieľom mali viesť opatrenia ako znižovanie daní, obmedzovanie sociálnej ochrany, rušenie aktívnych sociálnych politík a škrtanie pracovných regulácií.

Po desaťročiach uplatňovania týchto „pretekov ku dnu“ je možné skonštatovať, že sa preukázala nefunkčnosť a dlhodobá neudržateľnosť, takejto politiky. Americký miliardár Nick Hanauer povedal, že pri súčasnom ekonomickom kurze sa rútime k novému feudalizmu a varoval pred blížiacimi sa vidlami. A netvrdí to len on, k rovnakým záverom sa dopracovali vedci z rôznych rešpektovaných medzinárodných inštitúcií. Howard Schneider z Washington Post napísal v roku 2014 s veľkou dávkou sarkazmu komentár v ktorého nadpise tvrdil, že „MMF ovládli komunisti!“. Vo svojom texte sa venoval publikácii z dielne Medzinárodného menového fondu v ktorej sa autori zaoberali rekordným nárastom nerovnosti, pričom už vtedy a aj v ďalších publikáciách (1, 2, 3) hovorili o obrovských rizikách rastu nerovnosti a deregulácií na trhu práce vzhľadom vzhľadom k vývoju ekonomiky aj k demokracii.