Nakrútenie filmu o Janovi Masarykovi je samo o sebe nepochybne odvážne. O to viac, keď sa tvorcovia rozhodli priblížiť jeho osobnosť na pozadí dramatického obdobia rokov 1937 až 1939. Napriek tomu, že Jan Masaryk navštevoval územie dnešného Slovenska spolu s rodinou už od útlej mladosti, ovládal perfektne jazyk a z tohto územia pochádzalo množstvo jeho priateľov a blízkych spolupracovníkov (V. Hurban, V. Clementis, J. Papánek) povedomie a reflexia jeho života je na nízkej úrovni. Pokiaľ sa objavuje, tak väčšinou v súvislosti s dosiaľ neobjasnenou a záhadnou smrťou.

O to viac treba oceniť, že film sa venuje Janovmu životu, no o to musíme byť prísnejší vzhľadom na jeho potenciálny vplyv na historické vedomie spoločnosti. Obzvlášť, keď je uvedený pod tak priamočiarym názvom a úvodným upozornením, že bol natočený na základe skutočných udalostí.

V recenzii sa budeme venovať filmu z obsahovej a nie umeleckej stránky. Na rozdiel od textu, ktorý už bol na Poli uverejnený, si nebudeme všímať ocenenia, ktoré film získal. Ponecháme bokom aj okolnosti za ktorých bol uvedený na plátna kín. Pre naše účely to nepokladáme za podstatné.

Diplomat na psychiatrii

Úvodné scény zachytávajú zrúteného a traumatizovaného Jana Masaryka, ktorý sa ocitá v októbri 1938 v americkom psychiatrickom ústave. Zveruje sa do rúk nemeckého doktora, taktiež emigranta s vlastnou a trpkou skúsenosťou s novým nacistickým režimom. Z terapeutického lôžka rekapituluje obdobie od smrti svojho otca až po Mníchovskú dohodu. Liečebňa je východzím bodom filmu, od ktorého sa odráža k početným retrospektívam a opätovne sa k nemu vracia.