Dva a pol roka po Majdane sa toho na Ukrajine zmenilo málo a zároveň veľa. Silné očakávania, s ktorými v Kyjeve protestovalo v zime roku 2013 a 2014 proti nefungujúcej krajine a skupinkám oligarchov rozkrádajúcich vlastnú krajinu, sú dnes často zmiešané s pocitom trpkosti. Napriek mnohým reformným krokom dnešnej vlády a snahou o postupné zblíženie Ukrajiny a EU je život väčšiny obyvateľov Ukrajiny zložitejší, ako tomu bolo pred rokom 2014.

Obrovská inflácia, rast cien, najmä plynu a elektriny, ktoré majú na rozpočet mnohých domácností katastrofálny účinok. Neustávajúca vojna na východe krajiny, ktorú najmä v začiatkoch kvôli neschopnosti štátu a armády na svojich pleciach novopečení vojaci a ich rodiny, susedia priatelia, aj to je dnešná Ukrajina. A iba pomalé zmeny k lepšiemu.

Jedna vec sa však zrejme zmenila, hoci nie úplne bezbolestne. Napriek nedostatku prostriedkov či skúseností sú Ukrajinci čoraz viac aktívni aj v oblasti občianskej spoločnosti, ktorá má často originálnu podobu.

Malé mestečko v Ivanofrakovskej oblasti, rok 2015. Skupina piatich až dvadsiatich žien, záleží od dňa, sa stretáva vždy o šiestej v starej budove nepoužívaného kina v centre mesta. Staršie si sadajú do kresiel a šijú obleky pre sniperov, alebo strihajú kúsky látky, mladšie sa postavia k vlastnoručne zostrojenému stojanu, na ktorom je šikovne natiahnutá sieťka pôvodne určená na slepačiu farmu. Tu sa ale ručne vypletá odstrižkami látky z fabriky vo farbe podľa ročného obdobia, v zime biela, na jeseň a jar sivá či zelená.

Po niekoľkých dňoch sieťka poputuje k bataliónom známych aj neznámych vojakov, reálnych ľudí. Tí možno dostali len číslo od kamaráta, ktorý poradil, komu zavolať, ak ich jednotka nemá teplé ponožky a sieťky na maskovanie tankov a zákopov (armádne zdroje sú nedostatočné a sieťky sa pri náletoch veľmi rýchlo ničia). Miestne ženy sa sieťky naučili pliesť vlastne samé a dnes sú v tom mnohé odborníčky.