DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj Žižek, Julian Assange či Ada Colau, je síce aktívne iba krátko, ale už za pár mesiacov svojej existencie stihlo nastoliť zaujímavú a zmysluplnú agendu, za ktorú sa určite oplatí postaviť.

DiEM25 bojuje za demokratizáciu Európskej Únie, v zmysle hesla „EÚ bude demokratickejšia, alebo nebude“. Program je založený na troch hlavných pilieroch: v prvom rade zvýšiť transparentnosť všetkých kľúčových inštitúcií EÚ, volených či nevolených, kde sa dejú najdôležitejšie ekonomické rozhodnutia de facto za zatvorenými dverami, mimo oči verejnej kontroly, mimo minimálnej miery informovanosti či zainvolvovania verejnosti.

Medzi inými sú to Európska centrálna banka, Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (Ecofin), samozvaná Euroskupina, či Európsky mechanizmus pre stabilitu.

Druhým pilierom sú alternatívne návrhy k prebiehajúcim krízam EÚ: krízam bankovníctva, verejného dlhu, neadekvátnych investícií, chudoby a migrácie. Posledným pilierom je vytvorenie ústavodarného zhromaždenia, ako platformu na skutočnú deliberáciu o ďalšej demokratizácii EÚ, o budúcnosti jej inštitúcií, posilnení role Europarlamentu a zmysluplnom rozdelení právomocí medzi EÚ a národnými štátmi.

Prvým praktickým krokom tohto hnutia smerom k stranparentneniu tajnostkárskych európskych inštitúcií je otvorený list s petíciou adresovaný predsedovi Európskej rady, Európskej komisie či Európskej centrálnej banky. Požiadavky petície sú nasledovné:

1. live-streaming všetkých stretnutí Európskej rady, Euroskupiny, Rady guvernérov ESM a Ecofin-u a následné publikovanie oficiálnych prepisov všetkých takýchto stretnutí,
2. zverejňovanie plnej zápisnice každého stretnutia Riadiacej rady ECB tri týždne po ukončení každého pravidelného stretnutia a zverejňovanie úplného prepisu týchto stretnutí do dvoch rokov,
3. úplný zoznam všetkých lobistov v Bruseli a záznam z každého jedného ich stretnutia s voleným alebo nevoleným zástupcom EÚ,
4. zverejnenie online všetkých dokumentov súvisiacich s rokovaním zmluvy TTIP a plná transparentnosť na každej úrovni TTIP rokovaní.

Takýmto spôsobom fungujú všetky podstatné európske inštitúcie, kde sa rozhoduje o najdôležitejších ekonomických otázkach, ako Európska centrálna banka, Ecofin alebo Euroskupina, to jest grémium ministrov financií eurozóny, pričom táto skupina nemá žiadnu oporu v zakladajúcich zmluvách EÚ. Jediná demokraticky zvolená štruktúra EÚ — Európsky parlament — takmer nezasahuje do ich rozhodovania a ich rozhodnutia sú väčšinou výsledkom neverejných porád.

Zverejňovanie zápisníc spomínaných inštitúcií nie je len o zvýšení transparentnosti. Dôležitý je aspekt osobnej zodpovednosti: mnohí úradníci už nebudú mať istotu politickej anonymity, kde ten-ktorý predstaviteľ môže hlasovať a rozhodovať a vedieť, že voči nemu nebude vyvodzovaná osobná zodpovednosť, nebudú sa ho dopytovať médiá, nebude musieť verejne obhajovať svoje pozície. Druhým pozitívom je, že umožňuje širšej vrstve odbornej aj menej odbornej verejnosti náhľad do presnej ekonomickej agendy prebiehajúcej v EÚ, a to predovšetkým kritickým hlasom, ktoré sú v súčasnom kurze neoliberálneho kapitalizmu, postupujúcich politík škrtov a neobmedzeného bankovníctva úplne marginalizované.

Je to určite krok k demokratizácii a lepšej informovanosti verejnosti, ale zo strednodobého hľadiska to môže viesť k plnohodnotnejšej kritickej dikusii a pomôcť zmene kurzu zo súčasných kriticky zlých a škodlivých hospodárskych a finančných politík, ktoré nás ovplyvňujú.

30 000 lobistov a TTIP