Potrebujeme jednu modelku, pridáme fotošop, dochutíme štíhlosťou, okoreníme nestarnúcosťou a dostaneme ilúziu dokonalosti. Mediálny obraz ženy, fotografie v módnych časopisoch, rubriky diét, bilboardy na verejných priestranstvách a v rozličných reklamách bez pochýb prispievajú k obrazu ideálu ženskej krásy a spoluvytvárajú problémy, medzi ktoré patria aj poruchy príjmu potravy.

Tento text píšem nie ako polemiku, ale ako doplnenie toho, čo mi príde podstatné pri debatovaní o otázke čo a ako vplýva na sebaponímanie ženy. Prvotný kontakt dospievajúceho človeka nie je s reklamou vo verejnom priestore, ale so sociálnymi prostrediami, s ktorými interaguje. Pokiaľ hovoríme o ideále ženy v našej západnej spoločnosti, tento tlak je špecifický a mení sa v čase a v závislosti od kultúry, v ktorej žena žije.

Vychádzajúc z diskusie vedenej v subdisciplíne antropológie tela a telesnosti, ale aj psychologických a psychiatrických prác je zrejmé, že nárast porúch príjmu potravy je komplexnejší a nedá sa zjednodušiť iba na vzťah medzi reklamou a dospievajúcou ženou. Kľúčovým prostredím pre vytváranie vzťahu k sebe samým i druhým sú však dva iné typy prostredí.

Prvé sociálne prostredie, kde sa dieťa vyskytne a tvorí si vzťah k ostatným, ale tak isto aj k sebe samému, je rodina. To je kľúčové, lebo práve v rodina je prvým sociálnym a kultúrnym prostredím, kde človek prichádza k prvým vzorcom správania, ktoré sa učí a tiež vďaka rodičom získava genetickú výbavu, ktorá sa stará napríklad o dedičnosť — aj psychických chorôb.

V prvom rade práve skrze rodinné prostredie si dieťa buduje aj rozličné typy komplexov. Detstvo a prechod do puberty je veľmi náročným obdobím. Rodinné prostredie je dôležité pre to, ako bude dievča či chlapec vnímať seba v rodine, vo vzťahu k jej ďalším členom, rodičom či súrodencom, ale je tiež prostredím, z ktorého si odnášame spôsoby správania a to vrátane hodnotenia seba a ostatných do ďalších sociálnych skupín.

↗

Ukazuje se, že jakkoli mají reklamy a vizuální smog ve veřejném prostoru významný vliv na sebepojímání člověka, nejsou nejpodstatnějím faktorem. Klíčovým se zdá být sociální prostředí. Foto allwallpaper.in

Hodnotenie a očakávania rodičov sú dôležité a sprevádzajú nás celoživotne, sú to totiž očakávania a nároky, ktoré na nás vytvárajú tlak, sú prvými prejavmi hodnotenia a očakávaní, s ktorými sa stretneme a sú to prejavy, ktoré nás sprevádzajú aj v ďalších obdobiach nášho života.

„Prečo si priniesla trojku z matematiky? Veď predsa nie si hlúpa, si šikovné dievčatko.“ „Ako si môžeš obliecť tieto nohavice dokopy s týmito šatami? Však to sa predsa k sebe vôbec nehodí!“ Všetky takéto vety, sú prejavmi v našej každodennosti, ktoré môžu viesť k tomu, že si vytvárame, najmä v dospievaní veľmi ambivalentný vzťah k najbližším ľuďom. Skrátka sa môžeme cítiť neustále pod kontrolou a dohľadom, v tomto prípade najmä rodiča. Na druhej strane sa môžeme stretnúť aj s úplným nezáujmom mamy alebo otca.

Rozličné verzie vzťahov medzi dieťaťom a rodičom môžu dosť dobre viesť k tomu, že sa snažíme vyhovieť ich nárokom, prípadne na základe ich prísnosti môžeme reagovať celkom opačne. Tak či onak, rodičia skrátka sú podstatní v tom, že ich prítomnosť (aj neprítomnosť) ovplyvňuje naše správanie.

Zároveň chceme mať aspoň niečo samy pred sebou pod kontrolou a to môže byť napríklad naše telo. Hovorím do veľkej miery aj z vlastnej skúsenosti liečenej anorektičky. Telo je iba prostriedkom na upozornenie na problém, ktorý zďaleka nie je riešiteľný a vyriešený tým, že dievča alebo mladá žena začne jesť podľa predstáv o správnych nutričných hodnotách. Zároveň v reakcii na pociťovaný nezáujem od blízkych môžeme využívať telo na to, aby si nás rodičia všimli.

Tieto túžby po dokonalosti a túžba po pozornosti môžu byť dláždenie cesty do rakvy.

Ešte dôležitejším sociálnym prostredím je pre dieťa a dospievajúceho rovesnícka skupina. Sociálne prostredia, kde sa človek dostáva do interakcií s rovesníkmi je vo veku detstva a dospievania, ale v podstate aj dospelosti kľúčové a mienkotvorné. Hodnotenie rovesníkov je pre dieťa či dospievajúceho človeka podstatné pretože kumuluje očakávania ostatných — na ktorých mu záleží, lebo chce byť ich súčasťou.

Prostredie, ktoré zdieľa dieťa s rovesníkmi a rovesníčkami je drsné tým, že status si v ňom musí dieťa vybojovať samé a prejav vydobyť si svoju pozície sú jasnými bojmi o moc. Počas dospievania prechádzame zmenami, jednak biologickými, ale rovnako tak sociálnymi. Prechádzame z kolektívu do kolektívu, napríklad zo základnej na strednú školu. Vnímanie seba samých, zmien na našom tele, kontrolovanie toho, ako sa kto na nás díva, čo si kto povie a aký vplyv to bude mať na naše miesto je zásadné.

Svet nefunguje ako zhluk schém. Neexistuje dobrý, chápavý a mierumilovný svet žien a hodnotiaci, všeočakávajúci a necitlivý svet mužov. Hodnotenie a očakávania sú súčasťou každého človeka, bez ohľadu na pohlavie a príslušnosť k sociálnej vrstve. Prejavy hodnotení a očakávaní sú však rozličné. Konkurencia je ale prítomná u mužov rovnako i u žien.

Žena nie je vystavená nárokom na jej vzhľad iba pod vplyvom mediálneho obrazu a pod vplyvom očakávaní mužov, ale veľmi výrazne na základe konkurencie, ktorá je zo strany žien.

Každý človek túži po pozornosti, bez ohľadu na to, že je niekto extrovertný a niekto introvertný. Formy pozornosti sa líšia. Rovnako tak sa líši to, či žena má alebo nemá potrebu cupitať v topánkach na podpätku, nosiť šaty, chodiť pravidelne ku kaderníčke, alebo sa líčiť aj pri príležitosti vynesenia smetí.

Vizuálny smog vo verejnom priestore, módny či kozmetický priemysel a reklama so zobrazovaním ženy ako oslava obrazu dokonalosti má výrazný vplyv na sebaponímanie, nie je však tým najpodstatnejším faktorom.

Prvé sociálne prostredie s ktorým má dieťa skúsenosť, teda v ideálnom prípade rodina a následne ďalšie prostredia, ako škôlka, škola, iní ľudia v rovnakom veku, s ktorými sa stretáva a trávi spoločne čas, sú kľúčovými pre to, ako bude vnímať napríklad aj reklamy v metre či vyretušované fotky v časopisoch.