Potrebujeme jednu modelku, pridáme fotošop, dochutíme štíhlosťou, okoreníme nestarnúcosťou a dostaneme ilúziu dokonalosti. Mediálny obraz ženy, fotografie v módnych časopisoch, rubriky diét, bilboardy na verejných priestranstvách a v rozličných reklamách bez pochýb prispievajú k obrazu ideálu ženskej krásy a spoluvytvárajú problémy, medzi ktoré patria aj poruchy príjmu potravy.

Tento text píšem nie ako polemiku, ale ako doplnenie toho, čo mi príde podstatné pri debatovaní o otázke čo a ako vplýva na sebaponímanie ženy. Prvotný kontakt dospievajúceho človeka nie je s reklamou vo verejnom priestore, ale so sociálnymi prostrediami, s ktorými interaguje. Pokiaľ hovoríme o ideále ženy v našej západnej spoločnosti, tento tlak je špecifický a mení sa v čase a v závislosti od kultúry, v ktorej žena žije.

Vychádzajúc z diskusie vedenej v subdisciplíne antropológie tela a telesnosti, ale aj psychologických a psychiatrických prác je zrejmé, že nárast porúch príjmu potravy je komplexnejší a nedá sa zjednodušiť iba na vzťah medzi reklamou a dospievajúcou ženou. Kľúčovým prostredím pre vytváranie vzťahu k sebe samým i druhým sú však dva iné typy prostredí.

Prvé sociálne prostredie, kde sa dieťa vyskytne a tvorí si vzťah k ostatným, ale tak isto aj k sebe samému, je rodina. To je kľúčové, lebo práve v rodina je prvým sociálnym a kultúrnym prostredím, kde človek prichádza k prvým vzorcom správania, ktoré sa učí a tiež vďaka rodičom získava genetickú výbavu, ktorá sa stará napríklad o dedičnosť — aj psychických chorôb.

V prvom rade práve skrze rodinné prostredie si dieťa buduje aj rozličné typy komplexov. Detstvo a prechod do puberty je veľmi náročným obdobím. Rodinné prostredie je dôležité pre to, ako bude dievča či chlapec vnímať seba v rodine, vo vzťahu k jej ďalším členom, rodičom či súrodencom, ale je tiež prostredím, z ktorého si odnášame spôsoby správania a to vrátane hodnotenia seba a ostatných do ďalších sociálnych skupín.