Summit eurozóny prinútil Syrizou vedenú grécku vládu akceptovať prakticky všetky požiadavky ostatných štátov eurozóny. Na oplátku grécka vláda získala vyhliadku na začatie rokovaní o obnovenom úverovom programe a vágny prísľub, že sa možno bude uvažovať o dlhšej dobe odkladu a splácania gréckeho dlhu.

Opatrenia podľa všetkého odsunú nabok výsledok gréckeho referenda 5. júla, v ktorom zaznelo jasné „nie“ ďalším úsporným opatreniam. Po demokratickom odmietnutí politiky trojky v Grécku členské štáty eurozóny začali konfrontovať grécku vládu s ešte prísnejšími požiadavkami ako v minulosti:

Do dvoch dní má grécky parlament schváliť reformu dane z pridanej hodnoty, ktorá bude predstavovať ďalšiu záťaž pre chudobných, prvé kroky dôchodkovej reformy, ako aj inštitút kvázi automatických škrtov vo výdavkoch v prípade nesplnenia určitých rozpočtových cieľov. Počas ďalšieho týždňa má parlament okrem iného schváliť zákon o reorganizácii, resp. zatvorení problémových bánk, ktorý obmedzí možnosti riešenia bankovej krízy.

Toto je výsmech parlamentnej demokracie (a je otázne, či sa tieto požiadavky dajú vôbec splniť). Za daných okolností nie je možné viesť žiadnu serióznu verejnú diskusiu o otázkach s dlhodobými dôsledkami. Prostredníctvom kvázi automatických rozpočtových škrtov sa uberajú kľúčové právomoci parlamentu a inštitucionalizujú sa permanentné úsporné opatrenia.