Slovensko sa málokedy dokázalo zomknúť pre nejakú pozitívnu ideu, zväčša sa u nás zvykneme vymedzovať voči všetkému novému, čo „útočí“ na našu úžasnú „autentickú“ kultúru a tradíciu. Nie je tomu inak ani v prípade pripravovaného pochodu proti utečencom. Pochopiteľne, ani demokratická otvorená spoločnosť nie je schopná zabrániť existencii extrémnej pravice, problém však nastane, keď sa xenofóbne, rasistické a nacionalistické názory stanú prirodzenou súčasťou verejnej diskusie.

Blízky východ, Severná Afrika a východné pohraničie sú prirodzenými záujmovými sférami EÚ. Bez ohľadu na príčiny, ktoré viedli k masovej migrácii, sme povinní podniknúť kroky, aby sme prispeli k reálnej aplikácii ľudsko-právnej zahraničnej politiky. Nie je možné, aby sme vôbec uvažovali o tom, že utečencom neposkytneme reálnu pomoc. Akceptácia dôstojnosti a ľudských práv sú základným stavebným kameňom EÚ. Ako chceme brániť Európu, keď vtedy keď môžeme demonštrovať jej raison d´etre ho poprieme? Toto sa ale netýka Bruselu. Kedy už pochopíme, že my sme Európa? Vážne sa cítime ohrození vo svojom provinčnom postavení zopár migrantmi?