Výsledky celoštátnych volieb v Grécku v roku 2012 boli pre grécky i európsky politický establišment prekvapením. SYRIZA (akronym pre Koalíciu radikálnej ľavice) — ľavicová strana, ktorá v minulosti nezískala viac ako 5 percent hlasov — skončila vo voľbách ako druhá so ziskom 26 percent hlasov, vďaka čomu sa stala hlavnou opozičnou stranou voči novovzniknutej, konzervatívcami vedenej koaličnej vláde.

Vzostup SYRIZY sa potvrdil aj v európskych voľbách v máji 2014, v ktorých strana zvíťazila, a jej vedúce postavenie v aktuálnom volebnom súboji potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky. Očakáva sa teda, že celoštátne voľby, ktoré sa budú konať 25. januára, prinesú vznik vlády vedenej SYRIZOU.

Z pohľadu európskych elít a veriteľov Grécka, ktorí na Grékov uvalili program brutálnych úsporných opatrení s cieľom zachrániť európske banky, ide o rušivý prvok. Od začiatku roku 2010 SYRIZA vystupovala proti tomuto tzv. ozdravnému program tvrdením, že situácia sa len zhorší, a to aj napriek tomu, že program vytvorí pre európske financie priestor na dýchanie.

O päť rokov neskôr sa predpovede SYRIZY potvrdili. Ekonomika sa zmenšila o viac než pätinu, miera nezamestnanosti sa viac než strojnásobila, pričom zasiahla najmä mladých ľudí, ktorí dnes masovo emigrujú do zahraničia, sociálny štát sa rozpadáva a rozmohla sa sociálna mizéria v dôsledku ochudobnenia strednej vrstvy a pauperizácie chudobných.

↗

SYRIZE jde o to, aby se velká část státního dluhu odepsala. Foto Asteris Masouras, Flickr

SYRIZA navrhuje radikálnu zmenu politiky tak, aby sa grécke hospodárstvo odrazilo od zeme a aby sa široké masy obyvateľstva postavili opäť na nohy. Je pochopiteľné, že európske a grécke elity majú obavy. Ich privilegovaná pozícia je v ohrození. Rozhovory o novej kríze (Grexit) poukazuje na strach zo zmeny, pretože „po arogancii prichádza prekliatie a katarzia“, ako hlásali staroveké grécke tragédie a ako v nedávnom článku (On the Cusp of a Historic Change, The World Post, 12. januára) pripomenul líder SYRIZY Alexis Tsipras.

SYRIZA presadzuje národný plán obnovy, ktorý by mal nahradiť súčasný ekonomický ozdravný program. Jej plán stojí na štyroch pilieroch: (1) boj proti humanitárnej kríze; (2) opätovné naštartovanie ekonomiky a presadzovanie spravodlivosti v daniach; (3) zvýšenie zamestnanosti a (4) transformácia politického systému s cieľom prehĺbiť demokratický proces. Každý z týchto pilierov pozostáva z podrobne rozpracovaných a vyčíslených politických opatrení.  

Rastové iniciatívy, ktoré navrhuje SYRIZA, ďalej zahŕňajú 2-ročný program tvorby pracovných miest a vytvorenie banky pre verejné investície a dvoch štátnych veriteľských inštitúcií, ktoré by sa zameriavali na zabezpečovanie likvidity farmárom a malým a stredným podnikom.

Pokiaľ ide o grécky štátny dlh, SYRIZA navrhuje zorganizovať celoeurópsku konferenciu o dlhu, na ktorej by sa prediskutovali otázky týkajúce sa nadmerného zadlženia a hľadali sa riešenia v zmysle londýnskej konferencie v r. 1953, ktorá bola zvolaná s cieľom vyriešiť vojnové dlhy Nemecka.

SYRIZE ide o to, aby sa veľká časť štátneho dlhu odpísala a aby sa splátky zvyšnej časti dlhu indexovali podľa miery rastu krajiny. Na európskej úrovni by vláda SYRIZY uprednostnila kvantitatívne úľavy a nákup dlhopisov Európskou centrálnou bankou, ako aj vylúčenie štátnych investičných programov z prísnych pravidiel Paktu stability a rastu.

SYRIZA bude musieť vo vláde čeliť mnohým problémom na domácej aj európskej úrovni. Doma sa budú proti zmenám stavať veľké podniky, strany presadzujúce úsporné opatrenia i grécke masmédiá. Opozícia sa objaví aj medzi európskymi elitami, ktoré budú na SYRIZU vyvíjať maximálny tlak, resp. sa budú pokúšať korumpovať ju.

Vo všeobecnosti bude musieť SYRIZA zostať verná svojim volebným sľubom a zároveň bude musieť predložiť vládny program. Ako uviedol Yanis Varoufakis, profesor ekonómie a kandidát za poslanca parlamentu za SYRIZU, „SYRIZA má možnosť transformovať Grécko a zmeniť smerovanie európskej histórie, je to však úloha, pri ktorej Odyseova cesta pripomína prechádzku v parku”. Zostáva veriť, že nepodcenil výzvy, ktorým čelí aj prvá ľavicová vláda v Grécku.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.