SMO sú synteticky modifikované organizmy, o ktorých u nás zatiaľ málokto počul. V zahraničnej tlači o nich hovoria ako o extrémnej genetickej technológii a nazývajú ich aj „GMO 2.0“ alebo „GMO na steroidoch“. O čo vlastne ide?

GMO, čiže geneticky modifikované organizmy, majú buďto vnesený nový gén z iného organizmu, alebo majú technicky pozmenený svoj vlastný gén. Pri ich príprave sa používajú techniky ako „strihanie“ a „znovuzošívanie“ génov. SMO sú produktom syntetickej biológie. Syntetická biológia je nová disciplína, ktorá gény navrhuje a syntetizuje v laboratóriu. Nové, syntetické gény budú stavebným predpisom pre nové bielkoviny, ktoré sa v prírode nevyskytujú. Priemyselné využitie produktov syntetickej biológie je v začiatkoch. Jedným z prvých, ktorí sa o to — vraj — pokúšajú, je belgický Ecover.

Zle odhadnutá situácia

V Belgicku sídliaca nadnárodná firma Ecover už vyše tridsať rokov vyrába čistiace prostriedky do bytu, kuchyne aj kúpeľne, ktoré majú byť priateľské k životnému prostrediu. Sú vyrábané prevažne z rastlinných extraktov, neobsahujú fosfáty, sú biodegradovateľné a neobsahujú nič, čo by mohlo znečistiť vodu. V apríli tohto roku sa firma rozhodla čiastočne nahradiť vo svojich výrobkoch olej z palmových jadier olejom z rias. Presnejšie povedané, kyselinu laurovú z oleja z palmových jadier nahradiť kyselinou laurovou z rias. Zákazníkov to nenadchlo.

Programový riaditeľ výskumnej a advokačnej organizácie ETC Group Jim Thomas v online vydaní časopisu The Ecologist 16. júna 2014 napísal, že firma Ecover stratila jeho dôveru. Kyselina laurová získaná pomocou SMO je pre neho dvojnásobne neprijateľná. Po prvé, využíva novú, neoverenú a neregulovanú technológiu. Po druhé, na to, aby riasy produkovali kyselinu laurovú, treba ich kŕmiť. Na to sa používa cukrová trstina a tú pestujú v Brazílii na poliach získaných rúbaním dažďového pralesa. Jim Thomas navrhuje aj riešenie: pre životné prostredie najpriaznivejšie by bolo získavať kyselinu laurovú z kokosového oleja.

Tí, ktorí kupujú výrobky Ecoveru, si ich vybrali, pretože im viac záleží na životnom prostredí. Vedenie Ecoveru to vie a svoj zelený imidž si dlhodobo starostlivo buduje. Prečo teda riskovali? Myslím, že iba zle odhadli situáciu.

Tom Domen a Dirk Develter z firmy Ecover na obvinenie (k ETC Group sa pridalo ďalších 16 neziskových organizácií vrátane Priateľov Zeme) odpovedali na stránke The Ecologistu o týždeň neskôr. Kokosový olej je predovšetkým jedlo a treba ho nechať ľuďom na jedenie (jaj, kedy toto pochopia výrobcovia biopalív!).

Cukrová trstina, ktorou sa kŕmia riasy, má certifikát trvalo udržateľného pestovania. Majú zaručené, že bola dopestovaná na starých, už existujúcich poliach, že kvôli nej nevznikali nové na rúbaniskách. A najpodstatnejšie: riasy, ktoré z cukrovej trstiny robia kyselinu laurovú, nie sú produktom syntetickej biológie.

Starostlivo selektované mikroriasy

Dodávateľom riasami vyrobenej kyseliny laurovej pre Ecover je kalifornská firma Solazyme. Jej webová stránka má dokonalý zelený až greenwashingový dizajn. Solazyme sa špecializuje na produkciu rôznych druhov olejov spôsobom, ktorý deklaruje ako trvalo udržateľný a planétu ochraňujúci až zachraňujúci. Všetko u nich vyrábajú mikroriasy.

Mikroriasy sú jednoduché jednobunkové organizmy. Sú živé, takže prijímajú potravu, tá prejde ich metabolizmom a zmení podstatu. Takto skrmujú cukrovú trstinu, kukuricu, slamu, seno alebo odpad zo spracovania stromov. V kvasnej komore mikroriasy z potravy vyrobia rôzne oleje alebo bielkoviny, tie sa potom vyizolujú, vyčistia a spracujú ďalej. A áno, vyrábajú aj biopalivá.

Firma tvrdí, že jej mikroriasy sú starostlivo selektované prírodné druhy. Iba občas, keď zákazník má špeciálne požiadavky na produkt a príroda ich nedokáže uspokojiť, musia siahnuť po genetickom inžinierstve a zasiahnuť do ich genómu. Samozrejme používajú iba staré (teda zo sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov minulého storočia), osvedčené genetické technológie. Tento dôraz napovedá, že Solazyme o výčitkách, že jeho mikroriasy sú v skutočnosti synteticky modifikované organizmy, vie, a snaží sa im predísť. Klamú nám? Nuž, nie je veľa možností, ako to zistiť. A tie, čo sú (zamestnať sa u nich, sledovať výrobu, nazrieť do dokumentácie), nie sú dostupné spoza počítača na inom kontinente. Ale môžeme aspoň uvažovať o alternatívach.

Proteíny z počítača

Prvou je, že hovoria pravdu a ich mikroriasy sú nanajvýš GMO. Druhou je, že klamú. Je to veľmi zlé, ak mikroriasy v kvasných tankoch Solazymu nie sú GMO, ale SMO? Syntetická biológia má veľké ambície. Chce v laboratórnych podmienkach poskladať úplne nové gény, ktoré by boli kódom pre úplne nové, v prírode neznáme proteíny. Známy genetický kód pozostáva zo štyroch písmen G, A, C a T, ktoré reprezentujú štyri bázy: guanín, adenozín, cytozín a thymín.

V priebehu posledných troch rokov viaceré laboratóriá genetickú abecedu rozšírili o dve písmená. Vo veľmi jednoduchých experimentoch „v skúmavke“ sa genetický kód tvorený šiestimi písmenami správal tak, ako kód pozostávajúci zo štyroch písmen. K tomu, aby sa tak správal v najjednoduchšom živom organizme — v baktérii — je ešte ďaleko.

Syntetická biológia zatiaľ pracuje s genetickým kódom známym prírode. Dnes začína byť aktuálny prenos experimentov z biologického laboratória do počítača. Zjednodušene povedané, nebude potrebné skúšať rôzne modifikácie enzýmov priamo v mikroriasach a experimentálne merať produkciu trebárs tej kyseliny laurovej. To zabezpečí počítačový model, ktorý predpovie, ako upravený enzým je optimálny pre danú úlohu. Až potom v laboratóriu príslušný gén syntetizujú, vložia do riasy a spustia výrobu. To sú ale postupy, ktoré sa nelíšia od súčasne používaných genetických technológií. Samozrejme, je tu otázka, či sa navrhnutý proteín bude správať tak, ako to počítačový program predpovedal. Odpoveď na ňu zatiaľ nemáme, ale prvé proteíny „z počítača“ môžeme očakávať v najbližších rokoch.

Z dostupných informácií sa zdá, že riasy, používané dnes firmou Solazyme, sú zatiaľ iba bežné GMO. Riziká, ktoré prinášajú, sú podobné rizikám iných GMO. Táto technológia spadá pod tie isté regulácie, ako ostatné GMO. Inak povedané, v EÚ pod dosť prísne, v USA, kde firma sídli, pod minimálne. To ale z Európy neovplyvníme. Kyselina laurová už GMO nie je, takže Ecover ju môže dovážať bez obmedzení. Ale treba si dať pozor na rokovania o TTIP (Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícii, viď 7.G 3/2014), aby k nám USA okrem kyseliny laurovej neexportovali aj svoje pravidlá regulovania GMO.