SMO sú synteticky modifikované organizmy, o ktorých u nás zatiaľ málokto počul. V zahraničnej tlači o nich hovoria ako o extrémnej genetickej technológii a nazývajú ich aj „GMO 2.0“ alebo „GMO na steroidoch“. O čo vlastne ide?

GMO, čiže geneticky modifikované organizmy, majú buďto vnesený nový gén z iného organizmu, alebo majú technicky pozmenený svoj vlastný gén. Pri ich príprave sa používajú techniky ako „strihanie“ a „znovuzošívanie“ génov. SMO sú produktom syntetickej biológie. Syntetická biológia je nová disciplína, ktorá gény navrhuje a syntetizuje v laboratóriu. Nové, syntetické gény budú stavebným predpisom pre nové bielkoviny, ktoré sa v prírode nevyskytujú. Priemyselné využitie produktov syntetickej biológie je v začiatkoch. Jedným z prvých, ktorí sa o to — vraj — pokúšajú, je belgický Ecover.

Zle odhadnutá situácia

V Belgicku sídliaca nadnárodná firma Ecover už vyše tridsať rokov vyrába čistiace prostriedky do bytu, kuchyne aj kúpeľne, ktoré majú byť priateľské k životnému prostrediu. Sú vyrábané prevažne z rastlinných extraktov, neobsahujú fosfáty, sú biodegradovateľné a neobsahujú nič, čo by mohlo znečistiť vodu. V apríli tohto roku sa firma rozhodla čiastočne nahradiť vo svojich výrobkoch olej z palmových jadier olejom z rias. Presnejšie povedané, kyselinu laurovú z oleja z palmových jadier nahradiť kyselinou laurovou z rias. Zákazníkov to nenadchlo.

Programový riaditeľ výskumnej a advokačnej organizácie ETC Group Jim Thomas v online vydaní časopisu The Ecologist 16. júna 2014 napísal, že firma Ecover stratila jeho dôveru. Kyselina laurová získaná pomocou SMO je pre neho dvojnásobne neprijateľná. Po prvé, využíva novú, neoverenú a neregulovanú technológiu. Po druhé, na to, aby riasy produkovali kyselinu laurovú, treba ich kŕmiť. Na to sa používa cukrová trstina a tú pestujú v Brazílii na poliach získaných rúbaním dažďového pralesa. Jim Thomas navrhuje aj riešenie: pre životné prostredie najpriaznivejšie by bolo získavať kyselinu laurovú z kokosového oleja.

Tí, ktorí kupujú výrobky Ecoveru, si ich vybrali, pretože im viac záleží na životnom prostredí. Vedenie Ecoveru to vie a svoj zelený imidž si dlhodobo starostlivo buduje. Prečo teda riskovali? Myslím, že iba zle odhadli situáciu.

Tom Domen a Dirk Develter z firmy Ecover na obvinenie (k ETC Group sa pridalo ďalších 16 neziskových organizácií vrátane Priateľov Zeme) odpovedali na stránke The Ecologistu o týždeň neskôr. Kokosový olej je predovšetkým jedlo a treba ho nechať ľuďom na jedenie (jaj, kedy toto pochopia výrobcovia biopalív!).

Cukrová trstina, ktorou sa kŕmia riasy, má certifikát trvalo udržateľného pestovania. Majú zaručené, že bola dopestovaná na starých, už existujúcich poliach, že kvôli nej nevznikali nové na rúbaniskách. A najpodstatnejšie: riasy, ktoré z cukrovej trstiny robia kyselinu laurovú, nie sú produktom syntetickej biológie.

Starostlivo selektované mikroriasy

Dodávateľom riasami vyrobenej kyseliny laurovej pre Ecover je kalifornská firma Solazyme. Jej webová stránka má dokonalý zelený až greenwashingový dizajn. Solazyme sa špecializuje na produkciu rôznych druhov olejov spôsobom, ktorý deklaruje ako trvalo udržateľný a planétu ochraňujúci až zachraňujúci. Všetko u nich vyrábajú mikroriasy.

Mikroriasy sú jednoduché jednobunkové organizmy. Sú živé, takže prijímajú potravu, tá prejde ich metabolizmom a zmení podstatu. Takto skrmujú cukrovú trstinu, kukuricu, slamu, seno alebo odpad zo spracovania stromov. V kvasnej komore mikroriasy z potravy vyrobia rôzne oleje alebo bielkoviny, tie sa potom vyizolujú, vyčistia a spracujú ďalej. A áno, vyrábajú aj biopalivá.