SMO = GMO na steroidoch?

Ľubica Lacinová

Poslední text, který vybíráme z loňské Sedmé generace je o synteticky modifikovaných organizmech a o tom, jak si s nimi možná zahrává producent ekologických čisticích prostředků, firma Ecover.

SMO sú synteticky modifikované organizmy, o ktorých u nás zatiaľ málokto počul. V zahraničnej tlači o nich hovoria ako o extrémnej genetickej technológii a nazývajú ich aj „GMO 2.0“ alebo „GMO na steroidoch“. O čo vlastne ide?

GMO, čiže geneticky modifikované organizmy, majú buďto vnesený nový gén z iného organizmu, alebo majú technicky pozmenený svoj vlastný gén. Pri ich príprave sa používajú techniky ako „strihanie“ a „znovuzošívanie“ génov. SMO sú produktom syntetickej biológie. Syntetická biológia je nová disciplína, ktorá gény navrhuje a syntetizuje v laboratóriu. Nové, syntetické gény budú stavebným predpisom pre nové bielkoviny, ktoré sa v prírode nevyskytujú. Priemyselné využitie produktov syntetickej biológie je v začiatkoch. Jedným z prvých, ktorí sa o to — vraj — pokúšajú, je belgický Ecover.

Zle odhadnutá situácia

V Belgicku sídliaca nadnárodná firma Ecover už vyše tridsať rokov vyrába čistiace prostriedky do bytu, kuchyne aj kúpeľne, ktoré majú byť priateľské k životnému prostrediu. Sú vyrábané prevažne z rastlinných extraktov, neobsahujú fosfáty, sú biodegradovateľné a neobsahujú nič, čo by mohlo znečistiť vodu. V apríli tohto roku sa firma rozhodla čiastočne nahradiť vo svojich výrobkoch olej z palmových jadier olejom z rias. Presnejšie povedané, kyselinu laurovú z oleja z palmových jadier nahradiť kyselinou laurovou z rias. Zákazníkov to nenadchlo.

Foto archiv 7.G

Programový riaditeľ výskumnej a advokačnej organizácie ETC Group Jim Thomas v online vydaní časopisu The Ecologist 16. júna 2014 napísal, že firma Ecover stratila jeho dôveru. Kyselina laurová získaná pomocou SMO je pre neho dvojnásobne neprijateľná. Po prvé, využíva novú, neoverenú a neregulovanú technológiu. Po druhé, na to, aby riasy produkovali kyselinu laurovú, treba ich kŕmiť. Na to sa používa cukrová trstina a tú pestujú v Brazílii na poliach získaných rúbaním dažďového pralesa. Jim Thomas navrhuje aj riešenie: pre životné prostredie najpriaznivejšie by bolo získavať kyselinu laurovú z kokosového oleja.

×