Dilma Roussefová, kandidátka ľavicovej Strany pracujúcich (Partido dos Trabalhadores, PT), vyhrala v druhom kole brazílskych prezidentských volieb 26. októbra so ziskom 51,6 percenta hlasov. Jej protivník Aécio Neves, ktorý kandidoval za Brazílsku sociálnodemokratickú stranu (Partido da Socialdemocracia Brasileira, PSDB), získal 48,4 percenta hlasov, čo je približne o 3 milióny hlasov menej.

Hlasovanie odrážalo „silnú polarizáciu medzi bohatými a chudobnými, čiernymi a bielymi, obyvateľstvo žijúcim na juhu a na severe,“ uviedla Najla Passos na brazílskom spravodajskom portáli Carta Maior. Dilma Roussefová jednoznačne bodovala na severovýchode, kým Aécio Neves mal silné pozície v bohatšej južnej a juhovýchodnej časti krajiny, najmä v Sao Paulu, kde sa nachádza finančné centrum Brazílie.

Do tohto modelu však nezapadajú dve provincie. Relatívne bohaté provincie Rio de Janeiro a Minas Gerais hlasovali za Dilmu Roussefovú. Minas Gerais má symbolický význam, keďže Neves bol dlhé roky guvernérom tejto provincie.

Výsledky hlasovania sú zrkadlom dvoch rozdielnych vízií rozvoja krajiny, ktoré predstavovali obaja kandidáti. Dilma Roussefová, ktorá získala už štvrtý prezidentský mandát za PT za sebou, presadzuje model rozvoja, ktorý ráta s domácim trhom a masovým dopytom vo väčšej miere ako pred desaťročím.

V duchu tohto modelu vláda vedená PT výrazne zvýšila minimálnu mzdu, rozšírila sociálnu ochranu, najmä pre najchudobnejšie časti obyvateľstva, a aktívne podporovala priemyselný rozvoj. V Brazílii sa táto stratégia rozvoja nazýva novo-desenvolvimentismo.

Vďaka tejto politike sa podarilo mierne znížiť extrémne nerovnosti a významne zlepšiť situáciu najchudobnejších. „Štrukturálny hlad“ bol potlačený. „Potravinovou neistotou“ dnes trpí už len 1,7 percenta obyvateľstva, kým pred 12 rokmi to bolo 9 percent. 13,9 milióna rodín dostáva príspevok 56 eur za mesiac. Nezamestnanosť za uplynulé roky výrazne klesla.

Vyššie mzdy a viac pracovných miest umožnili mnohým dostať sa z chudoby. Počas rokov ťažkej medzinárodnej krízy 2008 a 2009 brazílsku ekonomiku podporoval domáci dopyt. Hospodárska dynamika sa však spomalila. Infraštruktúra je preťažená, čo bol jeden z dôvodov vlny sociálnych protestov v r. 2013. Pozemková reforma veľmi nepostúpila a takmer vôbec sa neriešili ani naliehavé ekologické problémy.

Reakčná, často rasistická stredná vrstva relatívne bohatého juhu a juhovýchodu sa rozhorčene stavia proti politike PT a vyjadruje silnú nenávisť voči nej. „Práve nenávisť tejto starej strednej vrstvy nedokáže zniesť sociálny pokrok tých, ktorí boli donedávna v znevýhodnenej situácii,“ vysvetľuje bývalý prezident Inácio Lula da Silva.

Životný štandard starej strednej vrstvy sa v uplynulom období veľmi nezvýšil. Zvýšenie miezd znamená, že musia platiť viac svojim domácim zamestnancom. Mnohé rodiny zo strednej vrstvy však pritom stále využívajú starostlivosť o domácich zamestnancov.

Aécio Neves bol kandidátom nespokojnej strednej vrstvy. Presadzoval návrat k neoliberálnej politike, k menšiemu štátu a k úzkemu spojenectvu s vládou USA. Jeho program sa tešil podpore veľkých finančných korporácií a komerčných médií. Bojovým heslom jeho volebnej kampane bol boj proti korupcii.

Osobitne sa zameriaval na korupčný škandál v obrovskej pološtátnej ropnej spoločnosti Petrobras. Ani jeho vlastné záznamy však neboli čisté. Do určitej miery mohol stavať na nespokojnosti s reálnymi obmedzeniami súčasného modelu, akým je preťažená infraštruktúra.

V dôsledku protestov v r. 2013 Dilma Rousseffová priznala nevyhnutnosť skvalitnenia vzdelávania, zdravotníctva a verejnej štruktúry. Zlepšenia v týchto sektoroch by si však vyžadovali vyššie daňové príjmy. Pravicoví poslanci zablokovali v kongrese nové, progresívnejšie dane. V novozvolenom parlamente to bude mať ešte ťažšie. Len 70 z 513 poslancov Poslaneckej komory je z PT.

Zostavenie koalície bude ešte komplikovanejšie ako v minulosti, keďže v parlamente bude odteraz zastúpených 28 strán na rozdiel od pôvodných 22 strán. Vládna koalícia má ešte stále väčšinu, vo voľbách si svoje pozície posilnili pravicové parlamentné strany. S výnimkou PT a PSDB sú strany relatívne slabo organizované.

Poslanci parlamentu často menia stranícke tričká, čo významne komplikuje vytváranie funkčných koalícií a je jednou z príčin korupcie. Po svojom zvolení Dilma Rousseffová zdôrazňovala, že vidí potrebu politickej reformy. Zdá sa však, že bude veľmi ťažké presadiť ústavnú reformu cez parlament. Na domácej scéne stojí staronová prezidentka pred mnohými ťažkými výzvami.

Brazílske voľby majú aj regionálny a medzinárodný význam. Vlády PT obhajovali nezávislé politiky Latinskej Ameriky. Pomáhali stabilizovať ľavicové vlády v Bolívii a vo Venezuele vo svetle vnútornej aj vonkajšej destabilizácie. Počas uplynulých rokov Brazília zohrávala ústrednú úlohu medzi krajinami BRICS, ktoré začali inštitucionalizovať nové formy tzv. južno-južnej spolupráce.

Spomedzi krajín BRICS Brazília najviac pokročila pri presadzovaní sociálnych práv. Jednou z hlavných priorít brazílskej pravice je zmeniť túto zahraničnopolitickú orientáciu a dosiahnuť opätovné spojenectvo s USA. Táto politická alternatíva v posledných brazílskych voľbách utrpela (tesnú) prehru.

Text vychází v rámci projektu Kritická ekonomie, jehož je Deník Referendum partnerským médiem.