Oprávnené požiadavky SAV

Miroslav Tížik

Opakované snižování rozpočtu Slovenské akademie věd a každoroční snahy uchránit rozpočet ve výši předchozího roku je zjevně slepou uličkou nejen pro rozvoj vědy na Slovensku, ale i pro možnosti vědce naplňovat zákonné poslání a tudíž přežití SAV.

Na protestnom zhromaždení pracovníkov SAV proti radikálnym škrtom v rozpočte SAV na nasledujúce roky bol avizovaný verejný protest pracovníkov SAV pred Úrad vlády SR, ktorý sa nakoniec bude konať 29. októbra. Tento jedinečný protest spustil hru vedenia SAV a predstaviteľov vlády na záchranu vedy.

Ekonomicky „podkutý“ minister školstva vyriešil celý problém tým, že veľkoryso ponúkol namiesto 10 miliónov eur, ktoré SAV zobrali, asi 8 miliónov — no nie priamo do rozpočtu SAV na mzdy a prevádzkové náklady, ale do súťažných grantových agentúr (APVV, prípadne neskôr z toho bola VEGA).

Toto krátenie a ohrozenie stoviek pracovných miest označil ako „navýšenie“ rozpočtu SAV. Premiér sa neskôr pokúsil demobilizovať vedeckú obec SAV prísľubmi, že v parlamente sa ako každý rok rozpočet nakoniec upraví, akoby naznačoval, že to všetko bola len hra na škrty. Tak ako každý rok.

SAV ako rukojemník politikov

Toto riešenie, ktoré stratu prezentuje ako zisk a likvidáciu vedy ako jej záchranu, však nie je úplnou novinkou a pri pohľade do minulosti je vidieť, že je pokračovaním doterajšej veľmi zlej vednej politiky všetkých doterajších vlád.

Už dlhodobo sú vedci nielen na SAV rukojemníkmi vlád, ktoré každý rok zastrašujú škrtmi a vytvárajú si okruh lojálnych ľudí a inštitúcií, ktoré si svoju vyššiu mieru istoty, že neprídu o rozpočet, kupujú vyššou mierou servilnosti, ako je pre prácu vedca alebo vedúceho politicky nezávislej inštitúcie únosné.

Z praktík bežných v straníckej politike robia vzor aj pre fungovanie vedeckých inštitúcií. Mieru závislosti vedy a šance jej prežitia v závislosti od politických a mocenských klík zvýšili v posledných troch až štyroch rokoch okrem každoročných škrtov ešte ďalšie dva zamýšľané procesy.

Projekt ministra vnútra na zefektívnenie štátnej správy, označovaný ako ESO a komerčné ambície niektorých ústavov SAV transformovať SAV na verejno-výskumnú inštitúciu. Všetky tieto tri faktory spolu tvoria najzásadnejšie riziká rozkladu vedeckého výskumu a celej vednej politiky v SR.

Dôležitým prvkom vyjednávania s predstaviteľmi vlády v nadchádzajúcich verejných protestoch je však nutnosť jasne artikulovať požiadavky, ktoré môžu pomôcť vyhnúť sa likvidácii SAV ako najdôležitejšej inštitúcie základného výskumu na Slovensku a dôležitej podpornej inštitúcie pre vysoké školy a štátny sektor.

×