Pred niekoľkými dňami bola v denníku Pravda na titulke informácia o tom, ako pôjdu onedlho vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) s firmami do spoločných podnikov. Akoby mimochodom je prezentovaná zmena inštitúcie pracujúcej vo verejnom záujem ako pozitívny fakt. Bez argumentov. Samotný článok však už toľko nádejí nedáva a skôr vyvoláva otázky o čo asi ide, prečo by sme sa mali tešiť z toho, že vedci nebudú robiť vedu, ale podnikať.

Jedným z uvádzaných argumentov je, že vedci, najmä z technicky zameraných ústavov, budú môcť získať peniaze na svoju prevádzku a mali by mať možnosť spolupracovať s komerčnými firmami. Zároveň sa však v článku objavuje informácia, že nejde o vôľu SAV, ale tlak zo strany ministerstiev financií a vnútra v rámci reformy ESO.

Azda najdôležitejšie v súvislosti s touto veľmi neprehľadnou agendou je, že k celej transformácii SAV neexistujú alebo nie sú známe žiadne analýzy. Pravdepodobne toto je najdôležitejšia informácia.

Dobrou zámienkou na tvrdenia o tlaku ministerstva vnútra môže byť aj rozhovor s „pani ESO“, v ktorom sa údajná kandidátka na post ministerky vnútra vyjadrila, že predseda SAV bol na rokovaniach o ESO „absolútne pripravený“ na to, že nie je čas na boj. Už na druhom stretnutí veľmi pragmaticky pochopil, čo sa od neho očakáva a dnes vieme povedať, že zo 67 ústavov bude deväť nezávislých celkov. 

A samozrejme sa dotyčná dáma, vyštudovaná informatička, pasovala do expertky na spoločenské a humanitné vedy, ktoré vykázala v mene efektivity a „štandardizácie“ zo SAV na univerzity. Za zámienku to možno považovať už len preto, lebo ambície transformovať SAV (a aj hrozby zlučovania ústavov, ktorými zastrašuje aj pani ESO) sú staršie ako samotný nápad s ESOm.