Nerozumiem, z čoho sa radovala parlamentná pravica. Ľudsky asi áno, ale politicky nie. Fakt, že Fico ostáva premiérom je najlepšou správou práve pre strany, ktorých prvý kandidát urobil krásne tri percentá a druhý desať.

Pochybujem, že nás čakajú predčasné voľby, po ktorých volá Lipšic v snahe získať nejakú výhodu nad Procházkom, ktorý ešte nemá stranu. Smer nemá žiaden dôvod na odstavenie sa od moci. Pád Radičovej vlády je dostatočne odstrašujúcim príkladom toho, ako sa z politiky neodchádza. Vďaka tomu môžu ešte sterilní „hľadači riešení“ zotrvať dva roky v parlamente.

Po sobote sa rozšírila predstava, že prezidentské voľby boli referendom o Ficovi. Výsledok to čiastočne potvrdzuje, no prvé kolo volieb bolo referendom o tej pravici, ktorá sa dnes cíti víťazom. Ignorujú fakt z prvého, dnes už nedostupného videa Andreja Kisku, kde vysvetľuje, že nie je ani pravičiarom, ani ľavičiarom. Jeho výroky o silnom štáte, ktorý sa má starať o najslabších a jasná podpora európskemu projektu sú dôkazom, že obsahovo nemá s pravicou nič spoločné. A ak je kritériom politickej orientácie pohľad na stav súdnictva, tak pravičiarmi sú všetci príčetní ľudia.

Je teda srandovné počúvať, ako sú oni odhodlaní pracovať, keď prvé kolo volieb ukázalo, že o ich politiku, tváre a naozaj príšerný jazyk nemajú voliči záujem. Neschopnosť slovenských politikov odísť a venovať sa svojim deťom a strihaniu ruží na záhradke je snáď podobná iba tomu, ako sa niektorí ľudia aj po pobyte na Prednej hore nedokážu zbaviť chľastu. Do slovenskej politiky nastúpila nová generácia. Väčšinou ide o ľudí, ktorých správanie sa a myslenie už nie je ukotvené v papalášstve, neučia sa v 40-tke tajne anglicky, aby sa vedeli v Bruseli bez tlmočníka aspoň predstaviť, nemyslia si, že ich majú v divadlách obsluhovať hostesky a čakať vykúrené autá, štátnu službu nepovažujú za vrchol kariéry, ale za nástroj, ako pomôcť krajine.

Nový prezident si bude musieť ustrážiť to, aby sa ho nezmocnili strany, ktoré svojim víťazstvom porazil rovnako, ako porazil Smer. Verím, že sa obklopí ľuďmi, ktorí sa v paláci neocitnú ako v luxusnom rezorte za odmenu. Že sa pri ňom neocitnú ľudia hľadajúci náhradné miesto po porážke svojich vlastných politických kartelov. Andrej Kiska by mal rešpektovať aj fakt, že získal aj veľké množstvo voličov liberálnej ľavice, ľudí, ktorí roky nemali politickú reprezentáciu. Nemal by sa nechať inštrumentalizovať tými, ktorí boli vo voľbách porazení a teraz premýšľajú, ako by si z neho urobili šerpu vo viere, že sa vrátia na vrchol.

Starej pravici by najviac prospelo zlúčenie so Smerom. Programovo už „našli prieniky“ ako radi hovoria v tom svojom otrasnom jazyku, poznajú sa dlho, rovnako sa obliekajú a Smer sa ešte predsa len dostane po nasledujúcich voľbách do parlamentu. Stará pravica by teda mala byť Ficovi vďačná. Nepochopila generačnú zmenu, nepochopila, že Kiska nie je ich triumfom, nepochopila, že ľudia majú na háku ich stranícke videnie sveta, vzdialené od spoločnosti rovnako ako ich jazyk od myslenia. Patria tam, kde vznikli, do 90. rokov, ostali tam mentálne, uviazli tam spôsobmi a vierou v „okresné stranícke štruktúry“. Voliči porazili premiéra no starú pravicu zdecimovali.