V tomto príspevku by som chcel upozorniť na publikáciu Nedokončená eurozóna. Kríza menovej únie a ako jej čeliť. Mal som tú česť byť jej autorom, spolu s kolegami a kamarátmi Mišom Polákom a Robom Auxtom. Krátke vecné zhrnutie pripájam na konci blogu, dovolím si ale pár slov o kontexte vzniku štúdie.

Pracovať sme na nej začali takmer pred dvoma rokmi. Zaujímavosťou je, že ešte stále mám všetky súvisiace dokumenty uložené v priečinku Grecko. Pôvodne to mal totiž byť krátky pozičný dokument mapujúci príčiny a možné riešenia situácie v tejto nešťastnej krajine.

Nie je však náhoda, že postupne sa okrem autorského tímu rozrástol aj záber pejpru. Pracovne sme ho začali volať euroanalýza. Ako v publikácii podrobnejšie dokladáme — hoci Grécko malo svoje špecifické a nie malé problémy, a hoci za ne do istej miery boli zodpovedné miestne elity, nemá zmysel hovoriť o „gréckej kríze“. Problém je väčší, týka sa celej menovej únie, týka sa nás.

Dovolím si tvrdiť, že štúdia obsahuje veľa kvalitných argumentov. Keby ma však zaneprázdnený profesor poprosil o tzv. výťahové zhrnutie (elevator version), zvolil by som nasledovný: Európska hospodárska a menová únia sa zasekla niekde na pol ceste. Zlé časy nám ukazujú, že v tejto podobe neprežije, bez preháňania. Bezbolestný návrat do stavu spred jej vzniku nie je možný. Sú dve možnosti — dezintegrácia (rýchla či zdĺhavá), alebo dokončenie projektu.

My sme za dokončenie projektu — menová únia potrebuje fiškálnu úniu a podľa všetkého aj úniu politickú. Teraz budem hovoriť za seba (hoci moji spoluautori žili dlho vo Veľkej Británii, takže snáď sa ani v tomto až tak nerozchádzame :-)) — nemávam mokré sny pri predstave zjednotenej Európy, nemám vytetovanú modrú vlajku so zlatými hviezdami, nie som programový euronadšenec. Potrebu ďalšej integrácie publikácia definuje nie z ideálu, ale pragmaticky — ako ekonomickú nevyhnutnosť.

Ďalšie dôležité vyjasnenie pozícií — na svet sa pozerám z krajne ľavicovej perspektívy (platí aj pre spoluautorov, pre jedného viac, pre druhého menej). Pri tejto štúdii to ale nehrá rolu. Túto analýzu sme robili v štátnej službe, na ministerstve financií. Z definície je to reformistická pozícia a sme si toho plne vedomí. Pre kritikov i obhajcov štúdie je však dôležité vedieť, že predstavuje ekonomický mainstream (podobné argumenty nájdete u inštitúcií ako MMF, OECD, Bruegel).