Čas na odluku cirkvi od štátu

Anna Göldi

Nejen v ČR ale i v okolních zemích se v současnosti řeší otázka žádoucího vztahu církví a státu. Výsledky aktuální polské debaty přibližuje jedna s autorek JeToTaku, jež dává záležitost do kontextu situace na Slovensku.

Od 1. januára 2014 budú veriaci v Poľsku svoju cirkev financovať sami. Poľská vláda premiéra Tuska dokázala to, čo sa na Slovensku zdá stále ešte utópiou — odstrihnúť cirkev od pupočnej šnúry štátneho rozpočtu zavedením asignačnej cirkevnej dane.

Po dlhších vyjednávaniach, kedy katolícka cirkev požadovala až 1% asignáciu a vláda ponúkala 0,3%, sa podarilo dohodnúť na kompromisnom návrhu 0,5% .

Sotva kto by bol povedal, že katolícke Poľsko, krajina bývalého obľúbeného a milovaného pápeža, predbehne Slovensko v odluke cirkvi od štátu. Pritom ešte pred rokom bola situácia v oboch krajinách veľmi podobná, keď sa tak poľská ako slovenská katolícka cirkev doslova mágali vo verejných škandáloch. Kým u nás to bolo spojené s odvolaním Bezáka a podozrivými finančnými machináciami jeho predchodcu, ktoré očividne pripomínajú praktiky Vatikánskej banky pri praní špinavých peňazí, v Poľsku zapĺňali titulky nielen bulvárnej tlače škandalózne prípady sexuálneho zneužívania detí katolíckym klérom. Počnúc prípadom apoštolského nuncia v Dominikánskej republike, ktorého pápež odvolal pre podozrenia zo sexuálneho zneužívania detí, pokračujúc mnohými inými prípadmi, ktoré postupne vyplávali na povrch, katolícka cirkev stratila nielen dôveru mnohých veriacich, ale aj punc nedotknuteľnosti. Žiaľ, zatiaľ iba v Poľsku.

Na opačných póloch

Nasledujúci vývoj v oboch krajinách ani nemohol byť viac rozdielny. Poľské škandály viedli k hlbokému prepadu kreditu katolíckej cirkvi, čo následne umožnilo zaviesť modernú reformu finančnej odluky cirkvi od štátu. Na Slovensku došlo k presnému opaku; katolícka cirkev priam geniálnou mediálnou komunikáciou a vyrábaním vonkajšieho nepriateľa v LGBTI agende a rodovej rovnosti nielenže dokonale dokázala prekryť svoje prešľapy, ale zorganizovaním masovej púte „za život“ zomknúť všetky radikálne náboženské skupiny a pravicových extrémistov na ľudácko-klerikálnej platforme. Platforme, strašiacej gender ideológiou alebo konšpiračnými nezmyslami o juvenilnej justícii odberajúcej deti pre homosexuálov, pedofilov a na orgány. V každej normálnej krajine civilizovaného sveta by takéto absurdity zostali demagogickou agendou okrajovej skupiny vyznávačov preletov nad kukučím hniezdom vo zvieracích kazajkách. Nie však u nás, kde tieto nezmysly padli na úrodnú pôdu. A výsledok atmosféry, priam otvárajúcej dvere neoľudáckej politike, vidíme na výsledkoch župných volieb v Banskej Bystrici.

Polarizácia a fašizácia nezanedbateľnej časti spoločnosti vedie v súčasnosti k vyhranenej situácii plnej nenávistných útokov na všetkých tých, ktorí sú viditeľní v protiprúde tejto demagógie: na zástancov ľudsko-právnej agendy, ochrany detí a rodovej rovnosti. A ak si niekto myslel, že inkvizícia je otázku dávnej minulosti, stačí si zájsť na niektoré stránky klerikálnych fanatikov. Možno sa zmenili metódy, ale cieľ ostal rovnaký. Znemožniť, zastrašiť, umlčať. Ostáva si len pripomenúť slová nájomného vraha z románu Dana Browna Anjeli a démoni: „Dávate si na nich pozor... sú to Boží ľudia.“

×